Author

Peter Kulifaj

Väčšinu svojho pracovného času venujem dvom svojím veľkým "láskam". Prvou je sociálna práca - od roku 2004 pôsobím v organizácii Mládež ulice, s ktorou som zažil a stále zažívam vysokú školu v hľadaní spôsobov podpory jednotlivcov, rodín aj komunít v ich raste a rozvoji. Druhou oblasťou je efektivita práce a time managment. Rád pátram po nástrojoch a spôsobe fungovania, ktoré pomáhajú zvládať nároky súčasnej doby tak, aby som bol - ako i ľudia okolo mňa, v pohode. Viac o tejto oblasti na www.mojrozvoj.sk

Postrehy a komentáre

Tip na výlet: Hodruša Hámre – Banská Štiavnica

Toto leto sme si s doma s manželkou povedali, že skúsime s deťmi zájsť do kempu a v rámci toho absolvovať primerane náročnú turistiku. Keďže som srdcom plánovač, pustil som sa do príprav. Dlho to vyzeralo, že skončíme niekde v Čechách. Na portály dokempu.cz majú mnohé z nich desiatky recenzií, takže je možné spraviť si ako-taký prehľad. Bol pre nás dôležitejší väčšmi les ako voda (bezprostredná blízkosť jazera bola skôr značnou nevýhodou), ideálne s turistickými značkami smerujúcimi do týchto lesov. Keďže najmladší syn nemá ešte ani rok, hľadali sme chatku v kempe, nech neprestrelíme začiatok tohto dobrodružstva.

Napokon sme predsa len skončili na Slovensku a našli kemp, ktorý mohol tieto kritéria spĺňať. Vybrali sme sa do kempu Hodruša. Toto miesto som mal v hľadáčiku už skôr, no najprv ma odradili niektoré fotografie na ich web stránke, kde to miestami vyzeralo ako kempovanie na parkovisku. Napriek tomu, že sme tam boli cez víkend, táto moja obava sa nenaplnila. Miesta bolo dostatok a deti – ktorých tu bolo dosť – sa mali kde hrať a behať.

Okolnosti to zariadili inak a na cestu sme sa vybrali len dvaja – ja s Lukášom (5 rokov). Dali sme si za úlohu zmapovať kemp a okolie, aby sme mohli správu podať doma a byť pripravení, až na budúce spoločne vyrazíme všetci spoločne.

Kemp Hodruša

Ide o menší kemp, ktorý je kúsok za Žarnovicou, pár minút od zjazdu z rýchlostnej cesty. I keď sme šli napokon v užšej zostave, ubytovali sme sa v chatke. V podstate to bola upravená unimobunku, v ktorej sa nachádzali tri postele, polička a chladnička (a teda aj elektrina). Pre výlet s malými deťmi, resp. ako predpríprava na stanovanie super začiatok. Z pohľadu plánovania je menšou prekážkou, že web stránka kempu neobsahuje modul, kde by bolo možné pozrieť si aktuálnu obsadenosť a tak je potrebné zariadenie kontaktovať.

Kemp Hodruša je obkolesený krásnym lesom. Hodrušské jazero sa nachádza niekoľko minút cesty pešo, takže ak máte dieťa “utekáča”, netreba sa báť, že by zo stanu nasmeroval rovno do jazera. Na druhú stranu, z oboch strán kempu je celkom prudký zráz, a teda tento typ detí treba mať pod dohľadom (u nás aktuálne Marek). Kemp nie je oplotený, takže ciest ako sa vydať na vlastné detské dobrodružstvo je dosť. Mobilný signál v tejto lokalite som mal na roamingu, ani lokátor by nemusel poslúžiť, ako poistka v prípade “straty”. Samozrejme, v kempe je WC (keramické splachovacie) aj sprcha s teplou vodou a teda o hygienu detí netreba mať obavy. Oba naše večeri boli pokojné bez nočných párty – vlastne väčšina prítomných tu bola s deťmi, čo asi aj určuje vysvetľuje nočný kľud.

Ako som spomínal, kritérium lesa bola splnené, ani jazero nebolo v bezprostrednej blízkosti. Zároveň ubytovať sa v tomto kempe znamenalo prisľúb zaujímavej turistiky, prechod cez les do mesta Banská Štiavnica. A to bol náš hlavný program na sobotu.

Trasa Hodrušské jazero – Banská Štiavnica

Vzdušnou čiarou ide o nedlhú trasu (cca 7 km), ani profil trasy nevyzeral vyčerpávajúco. Otázka bola, či to bude vnímať podobne aj Lukáš a zvládne toto naše spoločné putovanie. Už teraz Vám prezradím, že po príchode do Banskej Štiavnice som mal celkom obavy, ako to zvládneme späť. A to sme si ešte vybrali inú, ako sa neskôr ukázalo, oveľa zložitejšiu trasu. Ale pekne po poriadku…

Odchádzame z tábora, cieľ je jasný. Potrebujeme sa dostať do Banskej Štiavnice. Lukáš asi po 400 metroch prvý krát poznamenáva, že už nevládze – asi aby ma pripravil na to, že toto slovné spojenie povie dnes ešte asi 100 krát. Vybrali sme sa po turistickej trase s záchytnými bodmi Hodruššké jazero, Sedlo pod Cukmantlom, Sedlo Červená studňa, Banská Štiavnica. Najdlhší úsek k Sedlu pod Cukmantlom ideme po žltej značke, ktorá vedie neustále miernym stúpaním po širokej lesnej ceste. Počas celého putovania až pod toto Sedlo sme sa nestretli so žiadnym iným turistom, čo ma miestami znepokojovalo. Nebol som si celkom istý, ako sú tu medvede na nich zvyknutí 🙂

Cesta ubiehala, pri Sedle pod Cukmantlom sme si plánovali dať prvú občerstvovaciu prestávku. Pár metrov pred rázcestníkom sme narazili na pomník pripomínajúci, že ľudia sa nie vždy správajú ako ľudia. Nahlas som prečítal text a tak sme na najbližších 5 minút mali tému na diskusiu s Lukášom. Vtedy si len uvedomíte, aké ťažké je vysvetľovať – malému dieťaťu – občasnú nezmyselnosť ľudského správania.

Pomník

Každopádne, S. pod Cukmantlom nebolo vhodným miestom na oddych. Sľub však bol sľub a tak sme si, sediac na slnku a zemi, dali prvú väčšiu prestávku. Na budúce by som to isto potiahol až k Červenej studni, tých 15 minút na viac by sa už dal zvládnuť. I keď, nepríjemným prekvapením pre rodinný výlet môže byť skutočnosť, že turistická značka medzi Sedlami pod Cekmantlom a Sedlom pod Červenou studňou vedie po hlavnej ceste, bez krajnice s neprehľadnými zákrutami. Po návrate domov som pozeral online mapy a pri menšej zachádzke by sa mal dať využiť paralelne vedený cyklistický lesný chodník.

Rázcestie Červená studňa

Konečne sa po ceste dostávame k Červenej studni a opäť nasleduje pauza. Tých bude stále viac a viac. Prechádzame okolo krásneho jazera a nasleduje prudké klesanie a uvedomenie si skutočnosti, že toto budeme šliapať naspäť hore. Po viac ako polhodine vchádzame do Banskej Štiavnice. Hľadáme miesto na obed (pizza bola motorom, tak nič iné už neprichádzalo do úvahy) a skočíme si ešte na zmrzlinu. Veľa iného sme z Banskej Štiavnice nevideli, no Lukáš je spokojný s tým, čo je. Vyrážame naspäť do kempu…

V Banskej Štiavnici

Trasa Banská Štiavnica – Hodrušské jazero

Stúpanie k Červenej studni dalo zabrať. Rozkúskovali sme si ho na asi päť kratších úsekov poprepletaných prestávkami. Opäť nás čakal rizikový úsek po ceste k Sedlu pod Cekmlantom. Zvládli sme ho a rozhodli sa ďalej pokračovať inou trasou, ako sme prišli. Nasmerovali sme si to po modrej k Hadovej a odtiaľ priamo k Hodrušskému jazeru. Pri výhľadoch, ktoré nás čakali som už v hlave dávala dokopy oslavné ódy na tento objav. Hlboko som sa však mýlil. Pre deti je táto trasa celkom náročná a priznávam sa, aj sme mierne poblúdili.

Výhľad na modrej

Po rázcestie Hadová išlo všetko ako po masle. Na ňom sme z modrej odbočili na zelenú trasu a tu sa to celé začalo. Cesta sa postupne zužovala až miestami zanikala medzi stromami. Po jednom z klesaní sme dorazili na lesnú cestu. Najprv sme sa vybrali jedným smerom, potom druhým a ani jeden nebol správny. V oboch prípadoch značky zmizli, takže na rad prišla pomoc online turistickej mapy. Stále to nedávalo logiku, podľa mapy sme mali ísť dolu lesom a skutočne – zrazu sme zazreli uzučkú cestičku spojenú s prudkým klesaním a s ňou aj vytúženú zelenú. Našťastie.

Turistický chodník

Aj toto je turistický chodník

Už takmer v závere sme sa museli vyrovnať s tým, že tento chodníček ústil do hlavnej cesty v nie práve najvhodnejšom mieste. Z oboch strán neprehľadná zákruta a autá, samozrejme bez krajnice a to ešte tak, že bolo potrebné do cesty preskočiť cez jarok. Opäť hľadanie skrytej značky (za zvodidlami) a ďalšie klesanie. Konečne sme dorazili, sme späť pri Hodrušskom jazere.

V Hodrušskom jazere

A na záver ešte zopár technických informácií

Trasa tam:

Trasa späť:

1. augusta 2018 0 comment

slovensko.social

Konferencia Terénní a nízkoprahové programy 2018: čo ma zaujalo

Konferencie Českej asociácie streetwork patria k tým, ktoré ma sprevádzajú od mojich začiatkov pôsobenia v sociálnej práci (teda od roku 2004). Vždy som si z nich odniesol niečo, čo posunulo moju prácu o kúsok ďalej a to tak na mikro (priama práca) i makro úrovni (systémové pohľady). O to viac som sa tešil na tohtoročnú konferenciu s podtitulom SPOLUPRACUJEME.

Model podujatia je nastavený tak, že paralelne prebiehajú prednášky alebo workshopy v troch sekciách, ide o dvojdňové podujatie a tak je na výber množstvo zaujímavých tém. Z tých, na ktoré som sa vybral ma zaujalo nasledovné:

FOTBAL JAKO NÁSTROJ PRÁCE S DĚTMI A MLÁDEŽÍ (Tomáš Příhoda – NZDM Vrtule, Štěpán Kyncl – INEX-SDA, Petr Košek HoPO Praha)

To, že futbal spája je samozrejmé. Je to šport, má tento potenciál implicitne v sebe. Tento príspevok posunul moje vnímanie jeho využitie o kus ďalej. Za všetkým stojí myšlienka tzv. Fotbal 3, o ktorého princípoch sa môžete dozvedieť viac aj vďaka iniciatíve Fotbal pro rozvoj. Na nete som našiel skvelo spracovanú príručku, ktorá pravidlá a možnosti podrobne vysvetľuje. V stručnosti zhrnuté – hrá sa na 3 polčasy (či skôr tretiny). Prvým je diskusia tímov pred zápasom, kedy sa spoločne stanovujú pravidlá. Druhým polčasom je samotný zápas, kde nie je prítomný žiadny rozhodca. V záverečnom dejstve prebieha opäť spoločný rozhovor tímom, kde sa vyhodnocuje dodržiavanie fair-play, pravidiel a ďalšie aspekty. Na základe toho sa tímom prideľujú body, ktoré môžu ovplyvniť celkový výsledok. Nehrá sa teda len na góly, výkon samotný nemusí byť rozhodujúci. V celom procese figurujú akýsi mediátori, ktorí majú rolu facilitátorov najmä v prvej a tretej tretine (píšem o tom tak, ako som to pochopil z prezentácie – v príručke na webe to podľa všetkého nájdete popísané presne). Tento koncept ovplyvňuje aj “tréningy”. V príručke nájdete rôzne aktivity (aj napr. na tému triedenia odpadu), ktoré sú v konečnom dôsledku spojené s loptou. A podľa slov prezentujúcich je jedným z kľúčových úspechoch projektu motivácia a nasadenie pracovníkov, ktorý s mladými týmto spôsobom pracujú.

NÍZKOPRAH / FOTBÁLKOVÉ CENTRUM (Jan Vališ, Jan Vondráček, Oliver Ladra – Saleziánske stredisko mládeže Praha)

Pre pracovníkov a pracovníčky nízkoprahových klubov je stolný futbal dobre známa pomôcka. Často krát je nástrojom (nielen prvého) kontaktu. Ako však zaznelo v tomto príspevku, systematickou prácou sa dá pracovať na tom, aby bolo skvelým pomocníkom pri rozvoji mladých ľudí. Ak by som tam nesedel, možno by som to považoval za trochu prehnané. Avšak Oliver, jeden z klientov strediska mládeže, ktorý okrem iného figuruje na predných priečkach oficiálneho rebríčku Českej foosballovej organizácie opísal s veľkým nadšením to, ako vďaka stolnému futbalu rástol vo všetkých oblastiach svojho života (od začlenenia sa, cez komunikáciu, schopnosť sústrediť sa až po prenos hodnôt z hry do reálneho života). Pri tomto prístupe je však aj jedno riziko, na ktoré v programe narazili – a teda, že športová stránka začala prevažovať nad sociálnou prácou a preto sa rozhodli oddeliť nízkoprah od tréningového centra. A to aj preto, že podľa oficiálnych pravidiel sa pri hre nerozpráva. A to nie je práve to pravé orechové pre kontaktných pracovníkov.

PÉČE O DUŠEVNÍ ZDRAVÍ V TERÉNU (Věra Pinkasová, Michal Balabán, Lenka Vávrová, Květa Novotná, Monika Dosedělová, Radka Tkáčiková – Péče o duševní zdraví, z.s., terénní tým středisko Chrudim)

Keď si neprečítate anotáciu a rozhodujete sa len podľa nadpisu, niekedy môžete skončiť na inom workshope, než ste očakávali. Práve to sa mi stalo pri tejto téme, ale neľutujem. Bolo to zaujímavé rozprávanie (cez kazuistiky) o terénnej sociálnej práci s osobami s duševnou chorobou, i keď nie vždy musí byť nevyhnutne diagnostikovaná. Workshop bol rozdelený do okruhov – asertívne oslovenie, peer konzultácie a recovery skupina. Taktiež ma zaujala práca s tréningovým bývaním, ktoré ako organizácia poskytujú.

Nie som celkom zorientovaný v problematike v Slovenskej republike a príspevok ma inšpiroval k zamysleniu sa nad tým. Ambulantné služby existujú, no rozsah tých terénnych pre túto cieľovú skupinu mi nie je celkom známy. A ako vyplynulo z kazuistík s ktorými sme pracovali, ako i ja mám skúsenosť, duševná choroba človeka môže často krát viesť k jeho úplnej izolácii a neraz k tomu, že skončí na ulici bez domova. On/ona spravidla službu nevyhľadá sám, nezájde do ambulancie, a preto by bolo skvelé ak by existovali (alebo existujú) organizácie, ktoré sa tejto problematike v teréne aktívne venujú.

FISHERMAN OR SPIDER? DIFFERENT APPROACHES TO NETWORKS IN SOCIAL STREETWORK (Stefan Schützler – Gangway Berlín)

Okrem toho, že Stefan predstavil princípy fungovania Gangway, povedal nám svoj pohľad na prácu so sieťami, ich vytváraním a významom. Pre terénne pracovníka je dôležité, aby o jednotlivých sieťach, ktoré môžu mať vplyv na život klienta vedel a bol akýmsi spojovateľom medzi nimi. A to napriek tomu, že mladý človek nikdy nepríde za nami s mám problém, vytvor prosím okolo mňa sieť, ktorá mi pomôže.

PRÍBEH JEDNÉ SPOLUPRÁCE (ANEB JAK SME PŘEKONALI MÝTY O ZUBATÉ A PRODLOUŽENÉ RUCE OSPODU (Lenka Matoušková – Aufori, o.p.s., Hradec Králové, Světluše Kotrčová, OSPOD Hradec Králové)

V príspevku bola prezentovaná dobrá spolupráca neziskovej organizácie a OSPODu (u nás UPSVaR). Východiskom pre spoluprácu bola okrem iného skutočnosť, že rodín na OSPODu neustálo pribúdalo a bolo čoraz náročnejšie sa im systematicky a do hĺbky všetkým venovať. Do celého procesu sa tak zapojila nezisková organizácia Aufori, o.p.s., ktorá aktuálne pokrýva prácu s cca 50 rodinami. Ako jedna z východ tohto prístupu je aj skutočnosť, že nezisková organizácia môže oveľa viac rozvíjať s rodinami tzv. mäkkú spoluprácu, nakoľko nie je do takej miery viazaná legislatívnymi postupmi (napr. ukladanie výchovných opatrení, ktoré pôsobia väčšmi represívne než preventívne) ako štátna inštitúcia.

Samotná spolupráca funguje aj preto, že sa pracovníci z oboch inštitúciu navzájom poznajú. Stretávajú sa aj pri iných príležitostiach, než len pri riešení tej-ktorej rodiny. Obe strany sú tiež radi, že im tento model funguje, že sa na seba môžu spoľahnúť a tiež, že sa môžu otvorene porozprávať o tom, kde vidia ešte rezervy na zlepšenie.

TERÉN JAHODA S ANIMÁTORY V PATÁCH (Martin Pazlar, Michaela Hájková, Jahoda, o.p.s. Praha)

Tí z nás, ktorí pracujeme v teréne s deťmi a mládežou poznáme, aké vie byť jednoduché stratiť zmysel pre sociálnu prácu a program ťahať k voľnočasovým aktivitám. V prípade NZDM to však nie je cieľom a tak treba prichádzať s nápadmi, ako sa s touto situáciou vyrovnať. V organizácii Jahoda to vyriešili tak, že zamestnali ľudí na pozíciu animátora/ky a sociálni pracovníci a pracovníčky dostali voľné ruky na výkon sociálnej práce (rozhovory, zákazky a pod.). Isté obdobie jednu pozíciu zastával aj jeden a ten istý človek, ale pre klientov to bolo zmätočné a tak role striktne oddelili. Predsa len, povedať klientovi dnes som tu za animátora, zajtra za sociálneho pracovníka je trochu nepraktické.

V rámci diskusie k príspevku sa hovorilo o tom, ako sa vyrovnávajú sociálni pracovníci s tým, že animátori na seba prirodzené dokážu naviazať záujem väčšieho počtu klientov a tiež, čo sa deje v prípade, ak má klient potrebu riešiť svoje (sociálne) zákazky s animátorom. Animátori si v tejto situácii uvedomujú svoje hranice a odporúčajú obrátiť sa na sociálnych pracovníkov (samozrejme profesionálne vytvorením mostu medzi nimi) so svojimi problémami. A na prvú situácia sa vraj dá zvyknúť – chce to čas a uvedomenie si toho, že takto nastavený systém má pre cieľovú skupinu zmysel/prínos.

PRVNÍ ROK V NZDM ANEB JAK JE DOLEŽITÉ TÁHNOUT ZA JEDEN PROVAZ (Michaela Bartošová, Lenka Čelůstková, Pavla Havrančíková – Ponton z.s. Plzeň)

Pracovníčky Pontonu predstavili svoju organizáciu a systém ich fungovania, najmä v kontexte toho, že všetky tri sú v organizácii menej ako rok. Ocenili, že pri vstupe dostali štartovací balíček, predstavili pomocníka v podobe informačného systému PePa a popísali svoj systém porád. Tie majú rozdelené na viacero časti (klientské, prevádzkové, malé porady, supervízie a podobne) a v celkom súčte na nich trávia veľa času. Osobitne ocenili prínos klientských porád, kde príprava a samotná porada môže trvať i niekoľko hodín. Napriek časovej náročnosti – túto i ostatné tipy porád vnímajú pozitívne. Za prínos vnímajú tiež možnosť vzdelávania/stáži minimálne 24 hodín ročne, pričom 16 hodín si môžu vybrať podľa kurzy podľa svojho záujmu, 8 hodín interne. Na poradách a v zápisoch potom vyzdvihujú prínos pre nich osobne, ako i pre organizáciu.

Okrem toho som sa zúčastnil tém, ktoré som mal možnosť sám viesť/prezentovať. Prvým bol workshop MOST MÁ VŽDY DVA KONCE – PRÁCA S MLÁDEŽOU OHROZENOU RADIKALIZÁCIOU A EXTRÉMIZMOM a v mini skupinke sme sa venovali v závere konferencie téme SPÁJAME SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV – ČO NÁM DALA A VZALA ZÁKONOM ZRIADENÁ KOMORA.

Viac info a podľa všetkého aj zborník bude možné nájsť na stránke www.streetwork.cz.

25. júna 2018 0 comment

Manažment času a efektivita práce

Pôsobíte v neziskovke? Ušetrite čas využívaním elektronických služieb štátu…

Portál verejných služieb www.slovensko.sk je funkčný už nejaký ten mesiac. Neustále sa posúvajúce lehoty pre povinnú elektronickú komunikáciu so štátom (najmä s finančnou správou) niektorých štatutárov neziskových organizácií možno tešia. Napriek nedostatkom, ktoré sprevádzajú spustenie a fungovanie portálu, jeho dobrovoľným používaním môžete ušetriť množstvo času a peňazí.

Pýtate sa ako? Kto máte v organizácii na starosti zabezpečovanie príloh k dotáciám, isto poznáte obálkovú tortúru so žiadosťami na množstvo subjektov a inštitúcií. Tej môže byť (čiastočne) koniec. Ostatný rok si tým prechádzam a rád by som Vám ponúkol svoju skúsenosť a dal pár rád a tipov, ako na to.

Bez elektronického občianskeho (eID) to nepôjde

Prvým podmienkou pre začatie využívania služieb štátu je vlastníctvo občianskeho preukazu so zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ ho ešte nevlastníte, postup pre jeho získanie nájdete na jednej z podstránok portálu www.slovensko.sk. Dôležité je, aby tento typ OP mal štatutárny zástupca organizácie, prípadne každý zamestnanec, ktorý má mať oprávnenie so systémom pracovať. V prípade, že majiteľom eID už ste, potrebujete sa prihlásiť do svojej elektronickej schránky a schránku si aktivovať. Na stránke nájdete podrobné návody ako na to, takže túto pasáž preskočím a prejdem rovno k podstatnej otázke:

Ako vytvoriť prístup pre neziskovú organizáciu?

Nakoľko občianske združenia nemajú povinnosť elektronickej komunikácie so štátom, nie sú zapísané do evidencie, ktorá je podkladom pre automatické vytváranie schránok a prístupov – napríklad pre spoločnosti s ručením obmedzeným. Preto prvým krokom je odoslanie Žiadosti o zriadenie elektronickej schránky podnikateľského subjektu, ktorý sa nezapisuje do zákonom ustanovenej evidencie. Formulár nájdete na stránkach portálu, teda TU. Vyplnený a podpísaný ho treba spolu s prílohami zaslať fyzicky na adresu Úradu vlády. Nad tým, že sa všade píše o podnikateľských subjektoch sa asi netreba veľmi zamýšľať, špecifický formulár pre NGO som nenašiel a nám s organizáciou Mládež ulice tento prešiel.

Ak všetko prebehne ako má a administrátori spracujú Vašu žiadosti, po prihlásení do svojej schránky (ako fyzická osoba) sa Vám objaví ponuka subjektov, pod ktorým sa chcete prihlásiť. Teda nepôjdete automaticky do svojej “občianskej” schránky, ale vyberiete z ponuky Vašu organizáciu a vstúpite do “jej” schránky a všetky žiadosti budete podávať ako právnická osoba.

Schránku bude potrebné aktivovať, ale ide o rovnaký postup, ako keď ste si ju aktivovali ako fyzická osoba. Touto chvíľou sa stávate plnohodnotným hráčom v našom e-govermente. Poďme sa teda pozrieť, ako ušetriť sľúbený čas so získavaním príloh k dotáciám.

Princíp 1x a dosť

Počas toho, ako som sa učil so systémom pracovať som absolvoval niekoľko rozhovorov s pracovníkmi úradov, ktorí mi mierne zúfalo tvrdili, že celkom nevedia, čo so žiadosťami robiť. Ale to bolo v začiatkoch a teraz väčšina vecí funguje oveľa lepšie. Vymenil som si aj viacero mailov s človekom z odboru riadenia IT projektov na Úrade vlády, ktorý mi zodpovedal moje otázky a takto som začal chápať súvislostiam. Pochopil som tiež, že kľúčový princíp 1x a dosť nie je ešte dokončený a až bude, v podstate by subjekty štátnej správy či samosprávy vôbec nemali o ne žiadať. Vyberám z mailovej konverzácie:

Len pre upresnenie, Centrálna Správa Referenčných Údajov je trochu špecifická záležitosť – prostredníctvom jedného dopytu by sa mali dať získať údaje so všetkých zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne. Skúsil som to, no vyjadrenie mi prišlo bez zaručeného elektronického podpisu. Snažil som sa ho získať, aby som mohol spraviť jeho zaručenú konverziu (o tejto “chuťovke” viac ďalej), no nebolo to možné. No, preč od týchto detailov. Dôležité je, že tieto dáta sa dajú získať aj inak ako cez CSRÚ.

Poďme už konečne na to!

Väčšina dotačných schém vyžaduje tie isté prílohy, nakoľko postupujú podľa rovnakého zákona. Najrýchlejší spôsob, ako službu vyhľadať je podľa mňa nasledujúci:Teda, prihlásite sa do konta, vyberiete “Všeobecná agenda” a pomocou full textového vyhľadávania začnete písať názov inštitúcie, ktorá vám má potvrdenie vydať. Je to oveľa efektívnejšie, ako by ste mali vyhľadávať cez službu. Tú Vám obvykle nenájde a to pravdepodobne z dôvodu, že u väčšiny orgánov budete podávať žiadosť cez tzv. “všeobecné podanie”, nie nejaké špecifické, ktoré by vedel systém full textovo vyhľadať. Prejdem teraz postupne jednotlivé inštitúcie a moju skúsenosť s tým, ako dopyty cez www.slovensko.sk riešia.

Potvrdenie Sociálnej poisťovne

Má to zvládnuté veľmi dobre. Obvykle v krátkom čase po odoslaní žiadosti Vám príde späť do elektronickej schránky potvrdenie o stave pohľadávok.

Výpis z registra trestov

Tiež zvládnuté veľmi dobré. Výpis z registra trestov Vám príde do schránky, poplatok je znížený o 50% oproti papierovej žiadosti, takže uhradíte len 2 eurá. Príkaz na úhradu Vám príde taktiež do schránky takmer obratom, takže po odoslaní žiadosti stačí naň počkať a zaplatiť ho cez internet banking.

To, čo zatiaľ nie je spustené, je výpis z registra trestov právnickej osoby. Kvôli tomuto je potrebné (zatiaľ) ísť fyzicky na príslušný úrad.

Potvrdenie z registra občianskych združení (MV SR)

Potvrdenie príde do e-schránky, opäť ušetríte (namiesto 5 € zaplatíte 2,5 €). Odporúčam však dôslednejšie si ustrážiť, či Vám v priebehu pár hodín (max. dní) príde platobný príkaz. Ja som mal skúsenosť s urgovaním, aby som potvrdenie vôbec získal v zákonnej lehote.

Inšpektorát práce

Potvrdenie o neporušení povinnosti legálneho zamestnávania (a ďalších) prišlo poštou. Zatiaľ vždy to bolo už na tretí či štvrtý deň po zaslaní žiadosti cez portál, čo príjemne prekvapilo.

Niektoré potvrdenia chodia poštou, nakoľko nie všetci pracovníci úradov majú prístup do systému a tak vám ho nevedia zaslať späť do e-schránky (tak som tomu pochopil z rozhovorov). Ide o legislatívne korektné riešenie, keďže v zákone sa píše:

Ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.

Konkurznú súd

Potvrdenie z konkurzného súdu o tom, že žiadateľ nie je v konkurze, nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku Vám taktiež nepríde do e-schránky, z vyššie uvedeného dôvodu. Pri tejto inštitúcii sa mi stalo, že požadovali pridanie žiadosti ako prílohy, u všetkých ostatných subjektov stačilo vložiť text do tela formulára.

Daňový úrad

Potvrdenie z príslušného daňového úradu je možné taktiež získať elektronicky. Procedúra je tu o čosi komplikovanejšia, keďže potrebujete mať autorizáciu k subjektu (teda Vašej organizácii) na stránke www.financnasprava.sk. Systém nepreberá automaticky údaje zo www.slovensko.sk a potrebujete si prejsť registračným procesom. O tom by mohol byť samostatný článok a rozoberať to tu by bolo na dlhšie.

Ak aj posielate žiadosti fyzicky poštou, odporúčam Vám používať v texte pri dotáciách zo štátneho rozpočtu nasledujúcu formuláciu:

Nakoľko ide o dotáciu z výdavkov štátneho rozpočtu, rád by som Vás požiadal o uplatnenie ustanovenie zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §8a, bod 6, a teda vydanie potvrdenia bezodplatne.

Opäť čosi ušetríte.

Zdravotné poisťovne (Dôvera, VŠZP, Union)

Na stránke www.slovensko.sk sú síce formuláre, ktoré by mohli súvisieť s touto agendou, no ide o už raz spomínané referenčné/konsolidované údaje a je to s nimi zložitejšie. Pri Dôvere sa mi tak osvedčuje online konto – teda žiadosť podám priamo cez ich web a príde mi na mail – elektronicky podpísaný (dokonca netreba ani zaručenú konverziu – TOP riešenie), Union postačuje vyplniť univerzálnu žiadosť, podpísať ju a oskenovanú poslať na ich mail. Späť Vám príde poštou alebo si ju môžete prevziať na pobočke. Pre VŠZP si chodím osobne v režime “na počkanie” (mám ju cestou do práce, inak by som hľadal iné riešenie).

Centrálny register exekúcií

Najnovšia novinka, s ktorou som sa stretol – potvrdenie o tom, že voči organizácií nie je vedené exekučné konanie. Potvrdenie vydáva Slovenská komora exekútorov a v čase publikovania tohto článku ich nenájdete ako subjekt na www.slovensko.sk. Prišlo mi to trochu zvláštne, keďže komory zriadené zákonom tam nájdete. Preto som poslal otázku na prevádzkovateľa, či by tam mali/nemali byť. Až príde odpoveď, isto tu nájdete aktualizáciu. Zo Slovenskej komory exekútorov mi prišlo len všeobecné vyjadrenie, že si ho môžem prísť vybaviť na počkanie osobne na Dobšinského 16 v Bratislave. Poplatok je 2,5 €. Pevne verím, že táto služba bude čoskoro taktiež online, bude sa dať uplatniť 50% zľava na elektronické podanie a nebude treba nikam chodiť osobne.

Zaručená konverzia – o čo ide?

Týmto pojmom som Vás zaťažil už niekoľko krát a tak len pre vysvetlenie: pokiaľ podáte žiadosť cez slovensko.sk a potvrdenie Vám príde do e-schránky, realizovať musíte tento akt. V reči zákona ide o nasledujúce:

Konverzia a zaručená konverzia

(1) Konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe, b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, ktorý má iný formát elektronického dokumentu alebo inú verziu rovnakého formátu elektronického dokumentu ako pôvodný elektronický dokument.

(2) Zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

V ľudskej reči to znamená, že uložíte prijatý súbor na USB kľúč, zájdete na poštu (integrované obslužné miesto) alebo do klientskeho centra a požiadate o zaručenú konverziu súboru. Moje prvé zážitky spojené s touto požiadavkou na pošte boli spojené s podozrievavým pohľadom, obvykle zavolaním vedúcej a všeobecnou mobilizáciou (v dobrom myslené). Na tretí alebo štvrtý krát som už vedel na každej ďalšej pošte odovzdať svoje know-how ako na to a tak sa to len zlepšovalo.

Len na okraj: Kým som pochopil tento princíp, podarilo sa mi prísť o jednu dotáciu. Domnieval som sa totiž, že keď mi niečo príde do schránky, jednoducho to vytlačím aj so stranou, kde je uvedený podpisovaný certifikát subjektu, ktorý potvrdenie vydal. Na samospráve (napr. Úrade Bratislavského samosprávneho kraja) si toto číslo nahodia do systému a zobrazí sa im platnosť dokumentu (ako to má Dôvera). Čudoval som sa síce, prečo to negeneruje nejaký QR kód, ktorý by si na úrade len načítali a nemusia nahadzovať zložité dáta ručne, ale domnieval som sa, že to je len otázka času. Ako hlboko som sa mýlil…

Zaručená konverzia Vás bude stáť síce 1,22 €|, no vždy je lepšie mať v e-schránke potvrdenie s možnosťou vyhotovenia v listinnej podobe v neobmedzenom množstve, ako platiť 1,5 € za overovanie toho istého dokladu doručeného poštou na matrike. Až raz bude všetko fungovať dokonale, žiadosti o dotácie by sa mali tiež zasielať elektronicky, takže samotná konverzia by mohla zmiznúť. Skúšal som to pri dotáciách BSK v roku 2017 (cez portál https://portal.egov.region-bsk.sk/), prišlo však vyjadrenie, že služba je nedostupná (chyba mala byť na strane Ústredného portálu verejnej správy)

Záverečný verdikt

Zhrnuté a podčiarknuté – využívaním portálu www.slovensko.sk:

ušetríte čas spojený s čakaním v rade na pošte
ušetríte na samotnom poštovnom
znížia sa Vám správne poplatky za spoplatnené úkony o 50 %
elektronické verzie potvrdení môžete dať konvertovať neobmedzený počet krát

Už niet na čo čakať. Termín 1. júl 2018 sa blíži…

P.S: v prípade, že by ste potrebovali pomôcť so zavádzaním týchto procesov, pokojne ma kontaktujte.

7. apríla 2018 0 comment

Manažment času a efektivita práce

Kľúčová úloha na január – plánovanie ročných cieľov

Ak sa snažíte mať v živote ako-také smerovanie, dosahovať dlhodobé životné zámery či len jednoducho počas celého roka nechcete riešiť otázku “prečo robím, to čo robím“, investovať čas a energiu do ročného plánovania sa isto oplatí. Púšťam sa do tohto procesu už po niekoľký krát a zatiaľ som nikdy neľutoval tých niekoľko hodín sústredenia sa na dôležité otázky

ktoré životné role sú pre mňa v súčasnosti kľúčové,
čo by som rád v osobných aj pracovných oblastiach (jednotlivých rolách) dosiahol,
ako sa chcem správať pri dosahovaní týchto cieľov (aby som neprekračoval čiaru svojich hodnôt a zásad),
na čo sa sústrediť pri mesačnom, týždennom i každodennom rozhodovaní.

Príprava ročného plánu, či skôr kompasu sprevádzajúceho Vás cez pokojnejšie i rozbúrenejšie fázy roka, dá celkom zabrať. Skvelé je, že pri jeho príprave – ak sa do procesu poctivo ponoríte – sa môžete dotknúť svojho vnútra, túžob a predstáv a živote. Psychicky Vás to pekne vyčerpá, ale keď ho budete mať hotový, zaspávať budete oveľa pokojnejšie. A to nie len v deň, kedy ste sa mu venovali.

Dlhšie obdobie som sa zaoberal tým, ako si vôbec tento kompas zostrojiť. Nik z nás nemá čarovnú guľu, aby vedel predpovedať budúcnosť a okolnosti, ktoré nám do života vstúpia. Možno aj to je dôvod, prečo ľudia rezignujú na pohľad na svoj život v dlhšom horizonte. Samozrejme môžete namietať, že väčšina z nás nosí v hlave vízie (tie sa obvykle týkajú pracovnej oblasti, prípadne konkrétnych cieľov, napr. postaviť dom), no dať to na papier je istý druh záväzku. Zároveň môžete mať obavy z toho, že vďaka takýmto plánom prídete o nečakané príležitosti alebo, a toto cítim aj u seba, máme strach z toho, že sa nám nepodarí naplniť čo sme si predsavzali. Ak už aj všetky tieto obavy prekonáte a pustíte sa do tvorby ročného kompasu, veľmi rýchlo pravdepodobne pochopíte, že to nie je vôbec jednoduché. V mojich začiatkoch boli prvé ročné plány dosť slabé, zmätočné a najmä počas silnejších búrok sa ručička krútila rôznymi smermi, len nie na sever. Uvedomil som si, že zostrojiť tak životne dôležitý nástroj chce využiť skúsenosť niekoho, kto si tým už prešiel. A v tomto mi veľmi pomohla “metodológia” (ak to tak môžem nazvať) od Franklina Coveyho (autor kníh ako 7 návykov skutočne efektívnych ľudí alebo Najdôležitejšie veci ako prvé). Sprevádza ma krok za krokom celým procesom, ktorý si už rokmi prispôsobujem svojim potrebám.

Ak by Vás zaujímala táto téma intenzívnejšie, isto siahnite po niektorých z jeho kníh. Pre základnú predstavu len uvediem, že celý priebeh smeruje k akémusi prehláseniu o osobnom poslaní. To moje pre rok 2018 vyzerá nasledujúco

Než sa však k niečomu takémuto dopracujete, prechádzate krok za krokom nasledujúcimi oblasťami:

Pomenovanie hodnôt
Pomenovanie rolí
Štartovacími otázkami
Pomenovaním “byť, robiť, mať”
Smútočnou rečou (alebo výročnou)
Evaluačnými otázkami

Body 4 až 6 počas roka využívam v menšej miere (skutočne sú len pomocníkmi pri tvorbe prehlásenia), no k pomenovaniu hodnôt a rolí sa každý mesiac vraciam. Pri ich tvorbe môžete využiť brainstorming podľa svojho uváženia, mať po ruke white board padne vhod. Ja osobne si prechádzam výstupy z ostatných rokov, niektoré zostávajú zachované, iné upresním či zmením.

Pri pohľade na pomenovanie hodnôt a rolí isto lepšie rozumiete tomu, prečo je “kompas” tým správnym pomenovaním. Veci ~~možno~~ určite nepôjdu vždy podľa plánu, no vrátiť sa k tomu, k čomu som sa na začiatku roka zaviazal mi (ako i Vám, ak sa do toho pustíte) pomôže držať kormidlo (rozhodnutí) správnym smerom.

Ak Vás teraz máta myšlienka, či takto formulované prehlásenia nie sú len všeobecným “obkecom”, ktorého vyhodnotenie vlastne ani nie je možné, upokojím Vás. Ďalším krokom je oblasť cieľov, kde ich pre jednotlivé životné role pomenujete konkrétne a merateľne. (ak chcete SMART). Dôležité je, aby ste vedeli, že svoje “clarifying statement” každý mesiac, týždeň či deň napĺňate. Ale to už je na iné rozprávanie…

Ak tento článok čítate pred 13.1.2018 a máte záujem pozrieť sa na svoje život a rok 2018 z vyššej perspektívy, ešte stále je tu možnosť prihlásiť sa na workshop Úspešný rok 2018. Teším sa na Vás 🙂

Úspešný rok 2018 (plánovanie cieľov)

4. januára 2018 0 comment

Manažment času a efektivita práce

5 tipov na (nielen vianočné) darčeky podporujúce efektivitu

Pokiaľ máte vo svojom okolí ľudí, ktorých plánujete v blízkom čase obdarovať (alebo oni Vás) – a viete o nich, že oblasť time managmentu a efektivity práce je im blízka, nasledujúci zoznam Vám môže byť inšpiráciou. Poriadie v ňom nie je dôležité, podstatnejšia je ponuka nápadov rôzneho druhu.

Tip č. 1: Video kurz OSOBNÍ PRODUKTIVITA

Tento video kurz, ktorého autorom je Daniel Gamrot je kompletným prierezom práce s časom a úlohami. Nájdete v ňom všetko od plánovania dlhodobých cieľov, cez pravidelné plávanie, prácu s kalendárom, tipy na sústredenie až po spôsoby práce s mailovými správami či rady na budovanie produktívnych návykov. Na tomto kurze je skvelé to, že v sebe zahŕňa to najlepšie z množstva (kvalitných) kníh, ktoré sa problematike venujú. Pokiaľ máte v malíčku knihy ako napríklad Najdôležitejšie veci ako prvé, Mít vše hotovo, Zen a hotovo, Menej je viac, Jak sladit práci a osobní život, Najprv zjedzte žabu, Hluboká práce a mnohé ďalšie, tak kurz bude zaujímavým zapakovaním si kľúčových myšlienok. Jeho skutočný potenciál však využijú najmä tí, ktorí sa rozhodli nastúpiť na cestu nastavenia systému osobnej produktivity a viac ako čítanie kníh preferujú formát video kurz, ktorý vás prevedie krok za krokom celým procesom.

Kurz je dostupný na seduo.cz a jeho cena je 1 790 Kč, teda v prepočte okolo 70 €.

Tip č. 2: Kniha HLUBOKÁ PRÁCE

Ak hľadáte predsa len niečo pre knihomoľa či knihomoľku, po titule Hluboká práce sa isto oplatí siahnuť. Nie je to klasické čítanie pojednávajúce o časovom manažmente. Dokonca tam ani nenájdete konkrétny návod, ako si usporiadať kanceláriu, kartotéku či prácu s došlou poštou tak, aby ste pracovali efektívnejšie. Je to skôr kniha o tom, že prevládajúci trend plytkosti a povrchnosti nie je tým, čo vám prinesie výsledky. Kľúčovým faktorom, ktorý bude čoraz viac odlišovať úspešných od tých, ktorí zlyhávajú, bude podľa jej autora Cala Newporta schopnosť sústrediť sa. Na konkrétnych príkladoch vysvetľuje, prečo aj pre znalostných pracovníkov platí akýsi zákon žatvy – a teda kto chce žať, musí siať a pravidelne plieť i zalievať (v tomto prípade ide napríklad o dôslednú prípravu, systematickú prácu na úlohe, využívania nástrojov s reálnou pridanou hodnotou a pod.).

Knihu kúpite napr. v Martinuse, jej cena sa pohybuje okolo necelých 14 €.

Tip č. 3: aplikácia TRELLO

Trello je úžasná online aplikácia (aj v desktop verzii), vďaka ktorej môžete so svojimi úlohami robiť všetko možné aj nemožné. Okrem toho, že sa intuitívne ovláda, dokážete vďaka nej mať prehľad o všetkých svojich úlohách, záväzkoch a povinnostiach. Darček v podobe platenej verzie otvára užívateľovi možnosti využívať tzv. Pover-Ups, ktoré otvárajú ešte širšie možnosti ich využitia. Po rokoch hľadania je to pre mňa práve Trello, pri ktorom zostávam už tretí rok a nepociťujem potrebu zmeny. Skvelé je, že môžetee posielať do Trello správy priamo z Outlooku (aktuálne už existuje rozšírenie aj pre gmail) a skutočne tak fungovať na “inbox zero”. Úlohy, ktorým sa dlhšie nevenujete začnú “starnúť”, meniť svoj vzhľad. Dokážete pridávať prílohy, štítky (používam pre označenie kľúčových rolí pre daný rok), samozrejme tvoriť checklisty a pridávať deadliny, čo je samozrejmosť – rovnako ako i aplikácia do mobilu či tabletu. Je toho skutočne veľa, čo sa tento systém dokáže, no tomu sa bude venovať samostatný článok. Ak máte radi elektronické riešenia (alebo ich aktívne využívate popri papierových), skvelá vec.

Ročná verzia Trello Gold stojí 45 USD, teda v prepočte okolo 38 €.

Tip č. 4: diár PASSION PLANNER

Čo by to bol za zoznam tipov súvisiacich s koncom roka, ak by sa medzi nimi neobjavil žiaden papierový diár. Takže predsa len jeden prinášame. Je ním Passion Planner. Ak sa preň rozhodnete, môžete mať takmer istotu, že ho nájdete na stole len veľmi málo ľuďom. Nemám totiž v súčasnosti vedomosť o dovozcovi do SR (či Európy), preto je potrebné spraviť objednávku priamo na stránke tvorcov a očakávať zásielku z USA. Dôležitejšie však je, že tento diár má krásne premyslené všetky tie okienka, ktoré okrem klasických časových blokov očakávate. Diár Vás priam núti (v dobrom slova zmysle) sústrediť sa na 20% tých najdôležitejších vecí (ak chcete – veľké kamene) a jeho aktívnym používaním sa isto budete posúvať v dosahovaní úloh ďalej (samozrejme za podmienky, že budete v plnení svojich plánov dôsledný/dôsledná). Malá rada: pri objednávaní si skontrolujte vybranú veľkosť, verzia A5 je nazývaná compact, A4 (fakt veľká verzia) classic.

Cena verzie compact je 25 USD, teda okolo 21 €. Pri dovoze na Slovensko počítajte aj s nákladmi na dodatočné DPH (pri nakúpe nad 150 € aj clo), ktoré Vám vypočíta colný úrad.

Tip č. 5: školenie Úspešný rok 2018

Posledným tipom, ktorý si Vám dovolím predstaviť je školenie Úspešný rok 2018 z mojej dielne. Vždy raz do roka si sadnem a dám si dokopy svoje životné role a kľúčové oblasti, ktorým sa chcem počas roka venovať. Je to kompas, ktorý mi pomáha počas pravidelného mesačného a týždenného plánovania klásť do popredia tie veci, ktoré som si určil za dôležité. Každodenné rozhodovanie je tak oveľa jednoduchšie. S týmto svojím postupom by som sa rád s Vami podelil a tak Vás pozývam – ak je to niečo pre Vás, Vašich blízkych či kolegov, 13. januára 2018 do Bratislavy.

Úspešný rok 2018 (plánovanie cieľov)

24. novembra 2017 0 comment

Manažment času a efektivita práce

Keď týždeň začína sobotou

Takmer všetky systémy time managmentu pracujú s ročným, mesačným, týždenným a denným plánovaním. V rovnakých intervaloch prebieha aj fáza evaluácie, teda vyhodnotenia dosiahnutia stanovených cieľov. Pri ročných, mesačných a denných plánoch je veľmi jasné, kedy je vhodné ich realizovať, no týždenné plány sú v čomsi iné. V našom kultúrnom prostredí týždeň obvykle začína pondelkom a týždenne plánovanie sa tak odporúča realizovať na začiatku týždňa (v pondelok) alebo na jeho konci (piatok alebo nedeľa). Skúšal som všetky alternatívy a v každej z nich som vnímal isté nevýhody:

Týždenné plánovanie v pondelok – na samotný prvý deň týždňa, najmä ak išlo o dôležité úlohy, som nebol dostatočne pripravený, nakoľko som si nestihol vyhradiť čas na prípravu. V niektorých obdobiach ma pondelkové plánovanie a pohľad na plný kalendár tak zaskočil, že sa mi náročne rozbiehalo.

Týždenné plánovanie v piatok – hlavnou slabinou plánovania v tento deň je, že nebolo možné vyhodnotiť ciele spojené s víkendovými aktivitami a teda najmä rolami manžela a otca. Keďže ich v kontexte plánovania považujem za rovnako dôležité ako pracovné ciele (ak nie dôležitejšie), nebolo to tiež ideálne.

Týždenné plánovanie v nedeľu – technicky to bolo nerealizovateľné, keďže nebolo možné uskutočniť vyhodnotenie pracovných týždenných cieľov – podklady k hodnoteniu mám v kancelárii, nie doma.

Napadlo mi zmeniť svoj systém tak, že týždeň bude trvať vždy od soboty do piatka. Nastavil som si v tomto duchu google kalendár, prispôsobil weekly compass v papierovom diári Franklyn Covey. Pri pohľade na obrazovku kalendára mi chvíľu trvalo zvyknúť si na to, že utorok je už stredom týždňa a vzniklo vďaka tomu aj niekoľko nedorozumení. Po pár dňoch to však už bolo lepšie a začínať týždeň sobotou eliminovalo viacero nedostatkov popísaných vyššie.

Hlavné výhody takéhoto riešenia pre mňa sú:

Prvé “veľké kamene” nového týždňa sú spojené s rodinou, výletmi, vzťahmi s najbližšími. Keď prídem v pondelok do práce je fajn vidieť, že kľúčovým vzťahom som venoval svoju pozornosť a mám za sebou úspešné plnenie svojich predsavzatí.
Ťarcha pracovného týždňa, ktorú v piatok pomenujem sa počas víkendu zmierni a pohľad na kalendár je oveľa príjemnejší, i keď je plný náročných úloh.
V pondelok ráno nemusím premýšľať nad tým, čo ma čaká a ako určiť úlohám priority – môžem sa pustiť rovno do práce.

Pri tomto type plánovania (od soboty do piatku) obvykle pozriem ešte aj na bezprostredne nasledujúci víkend. Takto zabránim tomu, že pri piatkovom plánovaní zistím, že zajtra (v sobotu) nás s rodinou čaká aktivita, ktorú bolo treba počas týždňa organizovať a ja som pre to nič nespravil.

Sila celého systému samozrejme spočíva v dôslednosti nielen týždenného plánovania (a vyhodnocovania), ale taktiež mesačného a ročného. O tom opäť v inom článku…

11. októbra 2017 0 comment

Manažment času a efektivita práce

Sústredenie

Multitasking už nie je takým hitom, ako tomu bolo kedysi, stále si však nájde množstvo priaznivcov. Je až neuveriteľne nadčasové, ako sa k výzve sústredenia vo svojich úvahách vyjadril Tomáš Baťa. Svoj príhovor síce adresuje vedeckým pracovníkom, no pre dnešné časy by mohol byť určený všetkým, ktorí pracujú v “duševnej dielni”, teda znalostným pracovníkom a pracovníčkam. Znalostná časť práce je v súčasnosti zastúpená v takmer každej profesii, nevyhnutne najmä na úrovni manažmentu.

Doposiaľ nikto nič nevynašiel a nikto nevykonal žiadnu duševnú prácu, pokiaľ sa na ňu nedokázal sústrediť od jej začiatku až do úplného zakončenia.

Tomáš Baťa

Ak sa chcete skutočne inšpirovať a motivovať k sústredeniu pri práci, necelých 8 minút vášho času venovaných vypočutiu si tejto krátkej state je skvelou investíciou.

Celú audioknihu Úvahy a projevy si môžete stiahnuť na www.tomasbata.org zdarma. Ak máte radšej papier, knihu dostanete kúpiť na martinus.sk.

30. septembra 2017 0 comment

Manažment času a efektivita práce

Veľký prehľad diárov

Posledný mesiac roka je tradične pre mnohých z nás spojený s výberom vhodného pomocníka na plánovanie – papierového diára. Za ostatné roky som vyskúšal niekoľko papierových aj elektronických spôsobov práce s termínmi a úlohami a v súčasnosti mám konečne systém, s ktorým som už viac menej spokojný. Prezradím Vám, že ide o kombináciu oboch riešení, o tom však viac až v závere článku.

Rád by som Vám ponúkol v tomto príspevku stručný pohľad na vybrané papierové diáre. Na trhu je už skutočne z čoho si vyberať. Ten svoj výber som zúžil na tieto značky:

1. Motivačný diár
2. Doller
3. Clever Minds
4. ADK
5. Franklin Covey

Hneď v úvode je dôležité uviesť, že nejde o ich priame porovnanie. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že majú odlišné veľkosti a to značne odlišuje ich funkčnosť. Priamymi konkurentmi by tak mohli byť len Franklin Covey a ADK, a taktiež Doller a Clever Minds. Motivačný diár má svoju vlastnú “váhovú” kategóriu. Pri každom riešení nájdete preto stručný prehľad toho, pre koho je ten-ktorý diár vhodný a pre koho skôr nie. Pustime sa teda do toho…

24. septembra 2017 0 comment

Manažment času a efektivita práce

GTD alebo Mať všetko hotové

GTD (v angličtine Getting Things Done) je skratka, ktorá sa vkradla do môjho života asi pred necelým rokom mesiacmi. Najprv sme začali spolu trochu flirtovať a v súčasnosti to vyzerá už na vážny vzťah. O pikantnostiach rád napíšem v nasledujúcich článkoch. Tento prvý článok venujem rozsiahlejšiemu popisu samotnejmetódy. Mnohé sa zachytiť nedá, preto isto siahnite po knihe Mať všetko hotové, ktorá vám môže toho priniesť oveľa viac.

Cieľom GTD je zaznamenať všetko, čo musíte/chcete zvládnuť (v ktorejkoľvek oblasti života) a dostať to z hlavy do systému, ktorému by ste dôverovali. Za základné predpoklady pre zvládanie svojich záväzkov (teda s čím musíte alebo chcete niečo robiť) považuje David Allen, autor knihy, tri východiská: Prvým je návyk vyprázdniť si myseľ a vytvoriť si tak voľný priestor na skutočnú prácu. Druhým predpokladom je ujasniť si obsah svojho záväzku a rozhodnúť sa, čo je treba spraviť. A napokon, ak sa rozhodnete o nasledujúcich krokoch, treba ich usporiadať do systému, ku ktorého sa pravidelne vraciate.

24. septembra 2017 0 comment

Postrehy a komentáre

Ako to bolo s príbehom jedného človeka a “ponechaním v systéme”

Premýšľam, ako začať tento článok. V skutočnosti uvažujem, či ho vôbec mám začať písať. Možno je to úplne zbytočné, no predsalen to skúsim. Hlavne pre tých z Vás, ktorí ma poznáte a radi by ste vedeli, ako to bolo so mnou a Čistým dňom…

Vo štvrtok 7. septembra 2017 minister práce, pán Richter, vo svojej obhajobe použil nasledujúce vety:

„Tak a teraz vám skúsim niečo ukázať na príbehu jedného človeka, ktorý sa k tým našim veciam vyjadril. Nie ja, nie ministerskí úradníci, ale sám predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov pán Peter Kulifaj, ktorého sme prizvali do kontrolného tímu ako nezávislého odborníka v písomnom stanovisku a v konkrétnom protokole z kontroly predsedovi komory doplnil toto, opakujem, on doplnil toto: Ak by si pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal. Opakujem nechal. Takže ešte raz, šéf stavovskej organizácie sociálnych pracovníkov, ktorý lepšie a detailnejšie ako ktokoľvek z vás alebo z nás spoznal všetko okolo Čistého dňa 2 mesiace pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, napísal, že podľa jeho názoru zistenia nie sú také, že by ministerstvo malo akreditáciu Čistému dňu zrušiť.“

Hneď na úvod by som rád uviedol, že veta “Ak by si pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal” je pravdivá a skutočne som ju napísal. S pánom Richterom si však netykám, nikdy sme sa vlastne ani osobne nerozprávali a teda mail nebol určený jemu. Verím, že nie je uvedená v žiadnom oficiálnom protokole, pretože po pravde – určite som nepoznal a nepoznám situáciu detailnejšie ako ktokoľvek iný. Práve naopak, domnievam sa, že informácie, ktoré sa ku mne dostávali som nedokázal adekvátne vyhodnotiť a hlavne – bol som naivný. V období, keď sa toto všetko udialo som veril, že zlyhania jednotlivcov budú potrestané a organizácia môže prejsť očistným procesom. Dúfal som, že ostatné resocializačné zariadenia zapracujú na tom, aby sa predmetom odborných diskusií stala téma adekvátnych metód a postupov sociálnej práce. Zároveň v správe boli pravdivo popísané skutočnosti, ktoré sme sa zo spisov dozvedeli a mohli by poukazovať na neprimerané postupy práce a preto som mal svedomie v poriadku v tom, že aj tieto informácie dostanú kompetentní na stôl. Zhrnuté a podčiarknuté, zdalo sa mi že zrušením Čistého dňa v danom období sa vec nevyrieši a na zlepšenie celého systému bude vyvíjaní oveľa menší tlak, ako keby boli konkrétni vinníci potrestaní, no zariadenie (s novými ľuďmi) fungovalo ďalej.

Príbeh sa však vyvíjal ďalej a ja som začínal chápať, ako hlboko som sa mýlil v mojom predpokladanom scenári. Po rozhovore s pracovníkom z iného resocializačného zariadenia som pochopil, že riadiaci pracovníci Čistého dňa isto nebudú na spoločných stretnutiach s inými zariadeniami „ticho sedieť a sypať si popol na hlavu“ a že k otvoreniu témy o postupoch práce v týchto zariadeniach nepríde. Zároveň som začal reflektovať mnohé ďalšie informácie, ku ktorým som sa pred tým nedostal. Výsledkom bola tlačová správa, ktorú som dal spolu s kolegami z komory dokopy. Poukazujeme v nej na to, že je potrebné brať do úvahy aj etické aspekty výkonu práce a zároveň, že akékoľvek násilie na deťoch je neprístupné. Prebrali ju mnohé médiá a do pár dní sme boli na koberčeku v ministerskej budove. Požiadavka znela korigovať naše vyhlásenie. To sme odmietli a čo bolo potom, je už na iné rozprávanie.

Celé je to hra, do ktorej sa niektorí z nás – chtiac či nechtiac, dostali. Mrzí ma to, za tie decká. Za pracovníkov UPSVaRov. Za rodičov. Za spoločnosť. Pre mňa to nateraz znamená, že opúšťam veľké javisko – končím ako predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Potrebujem sa z chýb poučiť, aby som sa k tejto mojej vášni – sociálnej práci (ako nástroja na budovanie mostov medzi ľuďmi), opäť raz mohol plnohodnotne vrátiť.

Vďaka všetkým za podporu

11. septembra 2017 1 comment