Konferencie Českej asociácie streetwork patria k tým, ktoré ma sprevádzajú od mojich začiatkov pôsobenia v sociálnej práci (teda od roku 2004). Vždy som si z nich odniesol niečo, čo posunulo moju prácu o kúsok ďalej a to tak na mikro (priama práca) i makro úrovni (systémové pohľady). O to viac som sa tešil na tohtoročnú konferenciu s podtitulom SPOLUPRACUJEME.
Model podujatia je nastavený tak, že paralelne prebiehajú prednášky alebo workshopy v troch sekciách, ide o dvojdňové podujatie a tak je na výber množstvo zaujímavých tém. Z tých, na ktoré som sa vybral ma zaujalo nasledovné:
FOTBAL JAKO NÁSTROJ PRÁCE S DĚTMI A MLÁDEŽÍ (Tomáš Příhoda – NZDM Vrtule, Štěpán Kyncl – INEX-SDA, Petr Košek HoPO Praha)
To, že futbal spája je samozrejmé. Je to šport, má tento potenciál implicitne v sebe. Tento príspevok posunul moje vnímanie jeho využitie o kus ďalej. Za všetkým stojí myšlienka tzv. Fotbal 3, o ktorého princípoch sa môžete dozvedieť viac aj vďaka iniciatíve Fotbal pro rozvoj. Na nete som našiel skvelo spracovanú príručku, ktorá pravidlá a možnosti podrobne vysvetľuje. V stručnosti zhrnuté – hrá sa na 3 polčasy (či skôr tretiny). Prvým je diskusia tímov pred zápasom, kedy sa spoločne stanovujú pravidlá. Druhým polčasom je samotný zápas, kde nie je prítomný žiadny rozhodca. V záverečnom dejstve prebieha opäť spoločný rozhovor tímom, kde sa vyhodnocuje dodržiavanie fair-play, pravidiel a ďalšie aspekty. Na základe toho sa tímom prideľujú body, ktoré môžu ovplyvniť celkový výsledok. Nehrá sa teda len na góly, výkon samotný nemusí byť rozhodujúci. V celom procese figurujú akýsi mediátori, ktorí majú rolu facilitátorov najmä v prvej a tretej tretine (píšem o tom tak, ako som to pochopil z prezentácie – v príručke na webe to podľa všetkého nájdete popísané presne). Tento koncept ovplyvňuje aj “tréningy”. V príručke nájdete rôzne aktivity (aj napr. na tému triedenia odpadu), ktoré sú v konečnom dôsledku spojené s loptou. A podľa slov prezentujúcich je jedným z kľúčových úspechoch projektu motivácia a nasadenie pracovníkov, ktorý s mladými týmto spôsobom pracujú.
NÍZKOPRAH / FOTBÁLKOVÉ CENTRUM (Jan Vališ, Jan Vondráček, Oliver Ladra – Saleziánske stredisko mládeže Praha)
Pre pracovníkov a pracovníčky nízkoprahových klubov je stolný futbal dobre známa pomôcka. Často krát je nástrojom (nielen prvého) kontaktu. Ako však zaznelo v tomto príspevku, systematickou prácou sa dá pracovať na tom, aby bolo skvelým pomocníkom pri rozvoji mladých ľudí. Ak by som tam nesedel, možno by som to považoval za trochu prehnané. Avšak Oliver, jeden z klientov strediska mládeže, ktorý okrem iného figuruje na predných priečkach oficiálneho rebríčku Českej foosballovej organizácie opísal s veľkým nadšením to, ako vďaka stolnému futbalu rástol vo všetkých oblastiach svojho života (od začlenenia sa, cez komunikáciu, schopnosť sústrediť sa až po prenos hodnôt z hry do reálneho života). Pri tomto prístupe je však aj jedno riziko, na ktoré v programe narazili – a teda, že športová stránka začala prevažovať nad sociálnou prácou a preto sa rozhodli oddeliť nízkoprah od tréningového centra. A to aj preto, že podľa oficiálnych pravidiel sa pri hre nerozpráva. A to nie je práve to pravé orechové pre kontaktných pracovníkov.
PÉČE O DUŠEVNÍ ZDRAVÍ V TERÉNU (Věra Pinkasová, Michal Balabán, Lenka Vávrová, Květa Novotná, Monika Dosedělová, Radka Tkáčiková – Péče o duševní zdraví, z.s., terénní tým středisko Chrudim)
Keď si neprečítate anotáciu a rozhodujete sa len podľa nadpisu, niekedy môžete skončiť na inom workshope, než ste očakávali. Práve to sa mi stalo pri tejto téme, ale neľutujem. Bolo to zaujímavé rozprávanie (cez kazuistiky) o terénnej sociálnej práci s osobami s duševnou chorobou, i keď nie vždy musí byť nevyhnutne diagnostikovaná. Workshop bol rozdelený do okruhov – asertívne oslovenie, peer konzultácie a recovery skupina. Taktiež ma zaujala práca s tréningovým bývaním, ktoré ako organizácia poskytujú.
Nie som celkom zorientovaný v problematike v Slovenskej republike a príspevok ma inšpiroval k zamysleniu sa nad tým. Ambulantné služby existujú, no rozsah tých terénnych pre túto cieľovú skupinu mi nie je celkom známy. A ako vyplynulo z kazuistík s ktorými sme pracovali, ako i ja mám skúsenosť, duševná choroba človeka môže často krát viesť k jeho úplnej izolácii a neraz k tomu, že skončí na ulici bez domova. On/ona spravidla službu nevyhľadá sám, nezájde do ambulancie, a preto by bolo skvelé ak by existovali (alebo existujú) organizácie, ktoré sa tejto problematike v teréne aktívne venujú.
FISHERMAN OR SPIDER? DIFFERENT APPROACHES TO NETWORKS IN SOCIAL STREETWORK (Stefan Schützler – Gangway Berlín)
Okrem toho, že Stefan predstavil princípy fungovania Gangway, povedal nám svoj pohľad na prácu so sieťami, ich vytváraním a významom. Pre terénne pracovníka je dôležité, aby o jednotlivých sieťach, ktoré môžu mať vplyv na život klienta vedel a bol akýmsi spojovateľom medzi nimi. A to napriek tomu, že mladý človek nikdy nepríde za nami s mám problém, vytvor prosím okolo mňa sieť, ktorá mi pomôže.
PRÍBEH JEDNÉ SPOLUPRÁCE (ANEB JAK SME PŘEKONALI MÝTY O ZUBATÉ A PRODLOUŽENÉ RUCE OSPODU (Lenka Matoušková – Aufori, o.p.s., Hradec Králové, Světluše Kotrčová, OSPOD Hradec Králové)
V príspevku bola prezentovaná dobrá spolupráca neziskovej organizácie a OSPODu (u nás UPSVaR). Východiskom pre spoluprácu bola okrem iného skutočnosť, že rodín na OSPODu neustálo pribúdalo a bolo čoraz náročnejšie sa im systematicky a do hĺbky všetkým venovať. Do celého procesu sa tak zapojila nezisková organizácia Aufori, o.p.s., ktorá aktuálne pokrýva prácu s cca 50 rodinami. Ako jedna z východ tohto prístupu je aj skutočnosť, že nezisková organizácia môže oveľa viac rozvíjať s rodinami tzv. mäkkú spoluprácu, nakoľko nie je do takej miery viazaná legislatívnymi postupmi (napr. ukladanie výchovných opatrení, ktoré pôsobia väčšmi represívne než preventívne) ako štátna inštitúcia.
Samotná spolupráca funguje aj preto, že sa pracovníci z oboch inštitúciu navzájom poznajú. Stretávajú sa aj pri iných príležitostiach, než len pri riešení tej-ktorej rodiny. Obe strany sú tiež radi, že im tento model funguje, že sa na seba môžu spoľahnúť a tiež, že sa môžu otvorene porozprávať o tom, kde vidia ešte rezervy na zlepšenie.
TERÉN JAHODA S ANIMÁTORY V PATÁCH (Martin Pazlar, Michaela Hájková, Jahoda, o.p.s. Praha)
Tí z nás, ktorí pracujeme v teréne s deťmi a mládežou poznáme, aké vie byť jednoduché stratiť zmysel pre sociálnu prácu a program ťahať k voľnočasovým aktivitám. V prípade NZDM to však nie je cieľom a tak treba prichádzať s nápadmi, ako sa s touto situáciou vyrovnať. V organizácii Jahoda to vyriešili tak, že zamestnali ľudí na pozíciu animátora/ky a sociálni pracovníci a pracovníčky dostali voľné ruky na výkon sociálnej práce (rozhovory, zákazky a pod.). Isté obdobie jednu pozíciu zastával aj jeden a ten istý človek, ale pre klientov to bolo zmätočné a tak role striktne oddelili. Predsa len, povedať klientovi dnes som tu za animátora, zajtra za sociálneho pracovníka je trochu nepraktické.
V rámci diskusie k príspevku sa hovorilo o tom, ako sa vyrovnávajú sociálni pracovníci s tým, že animátori na seba prirodzené dokážu naviazať záujem väčšieho počtu klientov a tiež, čo sa deje v prípade, ak má klient potrebu riešiť svoje (sociálne) zákazky s animátorom. Animátori si v tejto situácii uvedomujú svoje hranice a odporúčajú obrátiť sa na sociálnych pracovníkov (samozrejme profesionálne vytvorením mostu medzi nimi) so svojimi problémami. A na prvú situácia sa vraj dá zvyknúť – chce to čas a uvedomenie si toho, že takto nastavený systém má pre cieľovú skupinu zmysel/prínos.
PRVNÍ ROK V NZDM ANEB JAK JE DOLEŽITÉ TÁHNOUT ZA JEDEN PROVAZ (Michaela Bartošová, Lenka Čelůstková, Pavla Havrančíková – Ponton z.s. Plzeň)
Pracovníčky Pontonu predstavili svoju organizáciu a systém ich fungovania, najmä v kontexte toho, že všetky tri sú v organizácii menej ako rok. Ocenili, že pri vstupe dostali štartovací balíček, predstavili pomocníka v podobe informačného systému PePa a popísali svoj systém porád. Tie majú rozdelené na viacero časti (klientské, prevádzkové, malé porady, supervízie a podobne) a v celkom súčte na nich trávia veľa času. Osobitne ocenili prínos klientských porád, kde príprava a samotná porada môže trvať i niekoľko hodín. Napriek časovej náročnosti – túto i ostatné tipy porád vnímajú pozitívne. Za prínos vnímajú tiež možnosť vzdelávania/stáži minimálne 24 hodín ročne, pričom 16 hodín si môžu vybrať podľa kurzy podľa svojho záujmu, 8 hodín interne. Na poradách a v zápisoch potom vyzdvihujú prínos pre nich osobne, ako i pre organizáciu.
Okrem toho som sa zúčastnil tém, ktoré som mal možnosť sám viesť/prezentovať. Prvým bol workshop MOST MÁ VŽDY DVA KONCE – PRÁCA S MLÁDEŽOU OHROZENOU RADIKALIZÁCIOU A EXTRÉMIZMOM a v mini skupinke sme sa venovali v závere konferencie téme SPÁJAME SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV – ČO NÁM DALA A VZALA ZÁKONOM ZRIADENÁ KOMORA.
Viac info a podľa všetkého aj zborník bude možné nájsť na stránke www.streetwork.cz.
