PK
  • O mne (Peter Kulifaj)
    • Kalendár

PK

  • O mne (Peter Kulifaj)
    • Kalendár
Tag:

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov SP

Sociálni pracovníci a bezpečnosť
slovensko.social

Sociálni pracovníci a bezpečnosť

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce na stretnutí členskej základne v januári 2019 prijala aktualizovaný etický kódex. Zaujala ma v ňom formulácia, ktorú som si nevedel celkom vyložiť, resp. môj bezprostrední výklad by znamenal, že sociálni pracovníci a pracovníčky sa pripravujú o možnosť efektívne sa brániť v prípade fyzického konfliktu – či už s klientom alebo v súkromí. Ide o znenie

Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce podporuje mier a nenásilie, preto nepoužíva zbrane v profesionálnom ani osobnom živote proti ľuďom.

Obvykle sociálnym pracovníkom a pracovníčkam pri výkone práce nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Existujú aj isté prostredia a kontexty, kde vyššia miera obozretnosti nezaškodí. Pokiaľ sa nachádzame “na vlastnom” území, je jednoduchšie predchádzať problémom. Najmä pri práci v teréne je to však už zložitejšie. Ideme navštíviť neznáme lokality, vstupujeme do napätých vzťahových konštalácii, svojím pôsobením často krát dostávame klientov mimo svoju komfortnú zónu. To všetko môže spôsobiť, že sa ocitneme v situácii, kedy sa budeme musieť brániť tak slovným, ako i v krajnom prípade fyzickým atakom. Ako teda, v zmysle vyššie uvedenej definície postupovať, aby nedošlo k porušeniu etického kódexu?

Dôležitými pre uchopenie tohto princípy je zodpovedanie (minimálne) dvoch otázok:

  1. Čo je možné považovať za zbraň?
  2. Ako tento princíp aplikovať v kontexte inštitútu nutnej obrany?

Pokiaľ si pomôžeme legislatívou, v Trestnom zákone, v §122 sa uvádza

…zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

Pre obranu neexistuje v zákone iné vymedzenie zbrane, a tak si musíme postačiť s týmto. Zbraňou tak môže byť palica pohodená na zemi, tyč, stolička, kameň, sklenená fľaša – čokoľvek. Puritánska dôslednosť by znamenala, že sociálni pracovníci by mohli pri obrane využiť iba svoje telo a nemohli by si pomôcť žiadnym iným predmetom. Či už tým v bezprostrednej blízkosti alebo “zbraňami”, ktoré by nosili so sebou (napr. paralyzér, obranný sprej, nôž, teleskopický obušok a podobne).

Naša právna úprava samozrejme použitie zbrane v obrane nepovažuje za protiprávne (či neetické). Pokiaľ príde k nutnej obrane, je to úplne legitímny spôsob ochrany seba či blízkych ľudí. Nutná obrana je definovaná v §25 Trestné zákona:

Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Viac svetla by do celej situácie mohol vniesť originálny text Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov.  Tá na svojich stránkach sprístupňuje viacero dokumentov, ktoré sa k tejto téme vzťahu. V jednom z nich sa uvádza:

Social workers should not allow their skills to be used for inhumane purposes, such as torture, interrogation, military surveillance or terrorism.This includes the use weapons in their private or professional lives when there is the intention to harm or intimidate people.

V inom dokumente, ktoré má aj svoj slovenský preklad na stránkach isfw.org, je toto vymedzenie ešte odlišné a dané do širšieho kontextu:

Social workers support peace and nonviolence. Social workers may work alongside military personnel for humanitarian purposes and work toward peacebuilding and reconstruction. Social workers operating within a military or peacekeeping context must always support the dignity and agency of people as their primary focus. Social workers must not allow their knowledge and skills to be used for inhumane purposes, such as torture, military surveillance, terrorism, or conversion therapy, and they should not use weapons in their professional or personal capacities against people.

Tak či onak, v tejto súvislosti sú zaujímavé aj tipy, ako vôbec predchádzať tomu, že bude musieť dôjsť k použitiu zbrane. Mnohé organizácie pôsobiace v terénne majú svoje bezpečnostné protokoly a postupy. K tým obvyklým platí pravidlo, že do terénu pracovník/čka nechodí sama.  K ďalším patrí rešpektovanie toho, že nie sme vyšetrovatelia – zbytočne nepátrame po informáciách, ktoré by mohli ohroziť našu bezpečnosť. Iným je povinnosť mať zapnutý mobilný telefón, prípadne informovať koordinátora programu o skončení služby. Zatiaľ som nepočul o tom, že by niektorá organizácia využívala monitorovanie terénnych pracovníkov v reálnom čase prostredníctvom GPS (čo by bolo technicky celkom jednoducho uskutočniteľné), prípadne mala k dispozícii akési SOS tlačidlo, ktoré by privolalo políciu alebo automaticky informovalo zodpovedného pracovníka, pod ktorého sociálny pracovník či pracovníčka spadá.

Inšpiráciou pre sociálnych pracovníkov a pracovníčky môžu byť aj protokoly a postupy, ktoré spracovali kolegovia v zahraničí. Veľmi prehľadne pripravili stručné tipy pre osobnú bezpečnosť (nie len) sociálnych pracovníkov na everydayselfdefense.com, kde si môžete stiahnuť Personal Safety Tip Sheet.

Zdroj: www.everydayselfdefense.com

Ak máte radšej video prezentácie, tá istá iniciatíva má na konte jedno prehľadné video. Úvod je trochu teoretický, ale praktické tipy v druhej polovici sú aplikovateľné a uchopiteľné aj v našich podmienkach.

Ďalšími užitočnými zdrojmi sú publikácia Guidelines for Social Work Safety in the workplace, ktorú vydala Národná asociácia sociálnych pracovníkov Spojených štátov amerických. Komplet publikácia je dostupná online a stojí za preštudovanie.

Verím, že etických dilem spojených s obranou seba, svojich kolegov/kolegýň alebo klientov bude v praxi čo najmenej. Každý z nás, kto sa však pri výkone sociálnej práce (alebo aj mimo nej) do tejto situácie dostane sa bude musieť rozhodnúť vo veľmi krátkej chvíli. Až čas ukáže, či správne…

Sociálni pracovníci a bezpečnosť was last modified: 19 februára, 2019 by Peter Kulifaj
19. februára 2019 0 comment
1 Facebook Twitter Google + Pinterest
Ako to bolo s príbehom jedného človeka a “ponechaním v systéme”
Postrehy a komentáre

Ako to bolo s príbehom jedného človeka a “ponechaním v systéme”

Premýšľam, ako začať tento článok. V skutočnosti uvažujem, či ho vôbec mám začať písať. Možno je to úplne zbytočné, no predsalen to skúsim. Hlavne pre tých z Vás, ktorí ma poznáte a radi by ste vedeli, ako to bolo so mnou a Čistým dňom…

Vo štvrtok 7. septembra 2017 minister práce, pán Richter, vo svojej obhajobe použil nasledujúce vety:

„Tak a teraz vám skúsim niečo ukázať na príbehu jedného človeka, ktorý sa k tým našim veciam vyjadril. Nie ja, nie ministerskí úradníci, ale sám predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov pán Peter Kulifaj, ktorého sme prizvali do kontrolného tímu ako nezávislého odborníka v písomnom stanovisku a v konkrétnom protokole z kontroly predsedovi komory doplnil toto, opakujem, on doplnil toto: Ak by si pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal. Opakujem nechal. Takže ešte raz, šéf stavovskej organizácie sociálnych pracovníkov, ktorý lepšie a detailnejšie ako ktokoľvek z vás alebo z nás spoznal všetko okolo Čistého dňa 2 mesiace pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, napísal, že podľa jeho názoru zistenia nie sú také, že by ministerstvo malo akreditáciu Čistému dňu zrušiť.“

Hneď na úvod by som rád uviedol, že veta  “Ak by si pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal” je pravdivá a skutočne som ju napísal. S pánom Richterom si však netykám, nikdy sme sa vlastne ani osobne nerozprávali a teda mail nebol určený jemu. Verím, že nie je uvedená v žiadnom oficiálnom protokole, pretože po pravde – určite som nepoznal a nepoznám situáciu detailnejšie ako ktokoľvek iný. Práve naopak, domnievam sa, že informácie, ktoré sa ku mne dostávali som nedokázal adekvátne vyhodnotiť a hlavne – bol som naivný. V období, keď sa toto všetko udialo som veril, že zlyhania jednotlivcov budú potrestané a organizácia môže prejsť očistným procesom. Dúfal som, že ostatné resocializačné zariadenia zapracujú na tom, aby sa predmetom odborných diskusií stala téma adekvátnych metód a postupov sociálnej práce. Zároveň v správe boli pravdivo popísané skutočnosti, ktoré sme sa zo spisov dozvedeli a mohli by poukazovať na neprimerané postupy práce a preto som mal svedomie v poriadku v tom, že aj tieto informácie dostanú kompetentní na stôl. Zhrnuté a podčiarknuté, zdalo sa mi že zrušením Čistého dňa v danom období sa vec nevyrieši a na zlepšenie celého systému bude vyvíjaní oveľa menší tlak, ako keby boli konkrétni vinníci potrestaní, no zariadenie (s novými ľuďmi) fungovalo ďalej.

Príbeh sa však vyvíjal ďalej a ja som začínal chápať, ako hlboko som sa mýlil v mojom predpokladanom scenári. Po rozhovore s pracovníkom z iného resocializačného zariadenia som pochopil, že riadiaci pracovníci Čistého dňa isto nebudú na spoločných stretnutiach s inými zariadeniami „ticho sedieť a sypať si popol na hlavu“ a že k otvoreniu témy o postupoch práce v týchto zariadeniach nepríde. Zároveň som začal reflektovať mnohé ďalšie informácie, ku ktorým som sa pred tým nedostal. Výsledkom bola tlačová správa, ktorú som dal spolu s kolegami z komory dokopy. Poukazujeme v nej na to, že je potrebné brať do úvahy aj etické aspekty výkonu práce a zároveň, že akékoľvek násilie na deťoch je neprístupné. Prebrali ju mnohé médiá a do pár dní sme boli na koberčeku v ministerskej budove. Požiadavka znela korigovať naše vyhlásenie. To sme odmietli a čo bolo potom, je už na iné rozprávanie.

Celé je to hra, do ktorej sa niektorí z nás – chtiac či nechtiac, dostali. Mrzí ma to, za tie decká. Za pracovníkov UPSVaRov. Za rodičov. Za spoločnosť. Pre mňa to nateraz znamená, že opúšťam veľké javisko – končím ako predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Potrebujem sa z chýb poučiť, aby som sa k tejto mojej vášni – sociálnej práci (ako nástroja na budovanie mostov medzi ľuďmi), opäť raz mohol plnohodnotne vrátiť.

Vďaka všetkým za podporu

Ako to bolo s príbehom jedného človeka a “ponechaním v systéme” was last modified: 5 júna, 2018 by Peter Kulifaj
11. septembra 2017 1 comment
0 Facebook Twitter Google + Pinterest
Slovenská komora sociálnych pracovníkov bude hľadať nového predsedu/predsedníčku
slovensko.social

Slovenská komora sociálnych pracovníkov bude hľadať nového predsedu/predsedníčku

Začalo sa to jedným článkom na jeseň 2013. Ministerstvo práce  vyhlásilo výzvu na verejnú diskusiu k pripravovanému Zákonu o sociálnej práci. Dal som dokopy pár postrehov, prijal pozvanie na pracovné stretnutie a napokon sa mi dostalo veľkej školy v podobe príležitosti viesť tak prípravný výbor, ako i samotnú Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce prvé dva roky jej existencie.

Po tomto období som dospel k rozhodnutiu posunúť štafetu ďalej a tu je pár dôvodov – článok pôvodne napísaný pre stránku www.socialnapraca.sk.

Continue Reading
Slovenská komora sociálnych pracovníkov bude hľadať nového predsedu/predsedníčku was last modified: 5 júna, 2018 by Peter Kulifaj
22. augusta 2017 0 comment
0 Facebook Twitter Google + Pinterest
slovensko.social

Sociálni pracovníci už môžu participovať na činnosti komory

1. januárom 2015 nadobudol účinnosť nový zákon č. 219/2014 o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iných zmien, o ktorých som sa už zmienil v predchádzajúcich článkoch, sa začína proces vzniku komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Ten bude prebiehať v dvoch fázach:

1. V prvom kroku bude zriadený prípravný výbor na zriadenie komory. Jeho úlohou bude vypracovať štatút komory, rokovací, volebný a disciplinárny poriadok a ďalšie dokumenty. Zároveň táto skupina pripraví ustanovujúci snem komory, ktorý sa musí uskutočniť najneskôr do 30. septembra 2015. Ministerstvo prijíma od 1. januára 2015 do 31. januára 2015 návrhy za vymenovanie člena prípravného výboru – zaslať ich treba písomne spolu s kópiu o ukončení VŠ vzdelania na adresu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

2. Ak by ste nemali časové kapacity participovať na činnosti výboru, no chceli by ste byť pri vzniku komory, máte možnosť stať sa jedným z jej zakladajúcich členov. Aj v tomto prípade treba zaslať písomnú žiadosť Ministerstvu, a to v termíne od 1. februára 2015 do 30. júna 2015.

Vzory žiadostí neexistujú, resp. na stránke MPSVaR nie sú zverejnené, a teda sa veľmi netreba trápiť formou. Verím, že sa nájde dosť praktikov a praktičiek, ktoré do toho pôjdu a komora sociálnych pracovníkov bude skutočne v prospech profesii a cieľovým skupinám, pre ktoré tu sme.

Sociálni pracovníci už môžu participovať na činnosti komory was last modified: 5 júna, 2018 by Peter Kulifaj
23. decembra 2014 0 comment
0 Facebook Twitter Google + Pinterest
Výkon sociálnej práce bude regulovať nový zákon
slovensko.social

Výkon sociálnej práce bude regulovať nový zákon

9. júla 2014 bol v parlamente schválený návrh zákona o sociálnej práci, ktorý zo sebou prináša viacero noviniek pre sociálnych pracovníkov v oblastiach používania profesného titulu, ďalšieho vzdelávania, združovania sa v profesnej komore, výkonu samostatnej praxe a ďalších. Od januára 2015 sa tak môžeme pripraviť na množstvo zmien. O čo konkrétne ide?

Pôvodný návrh, o ktorom som písal v jednom z predchádzajúcich článkov, bol   prijatý s niekoľkými zmenami, väčšími i kozmetickými, podstata však zostala zachovaná.  Sociálnym pracovníkom a asistentom sociálnej práce (pozor: nie asistent sociálneho pracovníka) budú môcť byť len osoby s vysokoškolským vzdelaním druhého, resp. prvého stupňa v odbore sociálna práca. Medzi kolegami panujú rozdielne názory na takéto obmedzenie. Prax skutočne ukazuje, že nájsť kvalitných sociálnych pracovníkov na túto pozíciu nie je jednoduché a zároveň sa zdá, že úloh sa vedia plnohodnotne chopiť aj ľudia s iným vzdelaním – psychológovia, sociálni či špeciálni pedagógovia a ďalší. Z druhej strany zaznievala otázka: môže vyštudovaný sociálny pracovník pôsobiť ako psychológ, i keď by mohol mať na to všetky predispozície? Nemôže. V čom je to teda iné? Ak by sme fungovali v rýdzo trhovom prostredí, nebolo by potrebné vôbec riešiť kto môže/nemôže byť sociálnym pracovníkom. Keďže v ňom však nie sme, v hre sú rôzne národné projekty a dotácie, skúsme to týmto spôsobom a dúfajme, že to oboru a najmä klientom sociálnych pracovníkov bude k prospechu.

Okrem vysokoškolského vzdelania budú na sebe musieť pracovníci a pracovníčky ďalej pracovať, nakoľko sa na nich bude vzťahovať povinnosť ďalšieho kontinuálneho vzdelávania, ktoré je v pozmeňovacom návrhu aj definované (aby nedošlo k zámene pojmu s “ďalším vzdelávaním”, ktoré je pomenované v iných zákonoch) a tvoria ho samoštúdium, jednorázové vzdelávacie aktivity, odborné stáže a tiež publikačná činnosť ako i vedeckovýskumná činnosť. Samostatnou oblasťou je špecializované vzdelávanie a akreditované vzdelávanie pod “krídlami” zákona o sociálnej práci, ktoré bude vyžadované od pracovníkom na vybraných pozíciách. Súčasťou zabezpečenia odbornej kvality má byť aj nevyhnutnosť supervízie (najmä pre ľudí vykonávajúcich samostatnú prax), ktorú môže poskytovať len fyzická osoba, ktorá má absolvovaný akreditovaný kurz v rozsahu min. 240 hodín.

Dôležitou novinkou bude zriadenie komory, ktorej členmi sa budú môcť stať sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce. Dobrovoľne. Prvotný vládny návrh zákona počítal s tým, že povinné členstvo bude pre osoby, ktoré budú vykonávať samostatnú prax na tejto pozícií, pozmeňujúci návrh od tohto upustil. Komore zostane široké pole pôsobnosti, od vydávania povolení na výkon tejto praxe, cez poradenstvo praktikom, prípadne ich právne zastupovanie až po vydanie etického kódexu a disciplinárne konania. Ak bude komora fungovať tak ako má, bude nezávislá od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zložená bude z aktívnych praktikov a praktičiek, obavy z dôsledkov toho, že sa konštituuje “zhora” by nemuseli byť naplnené. Osobne dúfam, že sa čo najviac mojich kolegov a kolegýň zapojí do činnosti komory hneď od jej vzniku. Financovanie komory bude v prvých troch rokoch zabezpečené z kapitoly MPSVaR. V ďalších rokoch sa počíta s tým, že sa bude financovať sama, napríklad cez členské príspevky či poplatky za zákonom definované úlohy (napríklad vydanie povolenia na výkon samostatnej praxe).

Významnou kapitolou zákona je akreditované a špecializované vzdelávanie. Sám som zvedavý, či po schválení zákona začnú vznikať nové vzdelávacie programy a rozbehne sa celá mašinéria prevzdelávania sociálnych pracovníkov. Veľa v tomto smere naznačí nariadenie vlády SR, ktoré určí rozsah sústavy týchto programov.

A napokon sú tu pracovníci a pracovníčky, ktorí doposiaľ vykonávali sociálnu prácu a po schválení zákona by nespĺňali podmienku odbornej spôsobilosti, teda nemajú ju vyštudovanú. Zákon, prijatím pozmeňujúceho návrhu ráta s tým, že pracovníci, ktorí ku dňu 1. januára 2015 budú vykonávať prácu na tejto pozícií budú mať možnosť v tom pokračovať, a to dokonca aj po zmene zamestnávateľa. O tomto probléme, kvalitných ľuďoch, ktorí to robia už roky a nemajú vyštudovanú sociálnu prácu, sa najviac diskutovalo aj v našich kruhoch. Upozorňovala na to aj Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež a tak sme radi, že došlo k takémuto kompromisnému riešeniu situácie.

Záverom ešte pár slov k procesu. V októbri 2013 bola na stránkach MPSVaR zverejnená výzva na verejnú odbornú diskusiu k návrhu zákona. Zverejnený bol prvotný návrh (ešte nie v úplne paragrafovom znení), ku ktorému bolo možné posielať pripomienky. Viaceré som zaslal a mnohé z nich boli zohľadnené. Pozitívne som zostal prekvapený z toho, do akej miery bolo Ministerstvo pripravené diskutovať, i osobne. Snažil som sa zákon sprevádzať, spolu s kolegami a kolegyňami sme pripravili diskusiu, ktorej sa zúčastnili pracovníci Ministerstva, ľudia z akademického prostredia, pani podpredsedkyňa parlamentu Jurinová i pani (už) poslankyňa Šípošová, a najmä viacerí ľudia z terénu – sociálni pracovníci a pracovníčky. A diskutovalo sa. Potom prišlo rokovanie parlamentného výboru pre sociálne veci, kde sa veci začali lámať a nabrali trochu nepredvídateľný spád. Musím sa priznať, že v tejto fáze som chvíľu začal pochybovať o tom, či zastupiteľská demokracia je práve to, čo nám treba. Nakoniec som si to interpretoval tak, že som len zažil “kultúrny šok”, kde je normou skôr iná, než vecná diskusia.

Dnes som sedel celý deň v parlamente na rokovaní k druhému čítaniu…a čo dodať. Zákon nie je ideálny. Niektoré veci sú skutočne nedoriešené a nie je možné sa na nich dohodnúť (ako napríklad definícii sociálnej práce v zákone), časť pripomienok bolo mierne “mimo”. Napríklad nie je pravdou, že poplatok za vydanie povolenia na výkon samostatnej praxe je 66 € – je to maximálna možná suma, presnú určí komora. Ani nie je v zákone napísané, že sa do roku 2020 musia všetci sociálni pracovníci bez VŠ prevzdelávať, ak chcú ďalej vykonávať svoju profesiu (prechodné ustanovenie hovorí o tom, že naďalej môžu pracovať na svojej pozícií, v podstate až do dôchodku). A tak ďalej. Chápem, že pri tom množstve zákonov nie je možné v pripomienkach vnímať každý zákon komplexne od “a” do “z”, ale to neznamená, že treba vyvolávať zbytočnú paniku.

Zákon je schválený a tak držme palce, aby priniesol pozitívne zmeny pre sociálnu prácu. A nezabúdajme pri tom na to, že loptička je teraz na našej strane – sociálnych pracovníkoch a pracovníčkach – aby sme sa aktívne zapojili do budovania komory a zlepšenia statusu sociálnej práce.

Prílohy:

Schválený zákon o sociálnej práci (so zapracovanými schválenými pozmeňujúcimi návrhmi)

Výkon sociálnej práce bude regulovať nový zákon was last modified: 5 júna, 2018 by Peter Kulifaj
11. júla 2014 0 comment
0 Facebook Twitter Google + Pinterest

O mne

O mne

Tento blog je venovaný najmä témam sociálnej práce a politiky, ktoré sú mi blízke. Druhou veľkou láskou je pre mňa oblasť plánovania, efektivity, časového manažmentu. Týmto oblastiam sa viac venujem na www.nestiham.sk

Pozvánky

Obľúbené články

  • 1

    Extrémizmus – kedy vstúpi na scénu sociálna práca?

    24. februára 2014
  • 2

    Ako písať kvalitné projekty

    9. februára 2013
  • 3

    Vyrovnať sa s autizmom

    11. júla 2020
  • 4

    Názov pre občianske združenie? S iným ako slovenským nemusíte uspieť…

    19. januára 2014
  • GTD: zaujímavá metóda manažmentu času a úloh

    25. decembra 2012

Oplatí sa prečítať

Posledné články

  • Vyrovnať sa s autizmom

    11. júla 2020
  • Sociálni pracovníci a bezpečnosť

    19. februára 2019
  • Tip na výlet: Hodruša Hámre – Banská Štiavnica

    1. augusta 2018
  • Konferencia Terénní a nízkoprahové programy 2018: čo ma zaujalo

    25. júna 2018
  • Veľký prehľad diárov

    24. septembra 2017

Tagy

autizmus Devínska Nová Ves Doller Dotácie a granty Elektronické služby štátu Etický kódex Franklin Covey GTD konferencie mojrozvoj.sk NGO sektor Passion Planner Plánovanie Podujatia Projektový manažment Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov SP Sociálna práca Streetwork terapie terénna sociálna práca Tipy na lepší time managment Výlety česká asociace streetwork

Články o manažmente času

slovensko.social

  • 1

    Extrémizmus – kedy vstúpi na scénu sociálna práca?

    24. februára 2014
  • 2

    Vyrovnať sa s autizmom

    11. júla 2020
  • 3

    Slovenská komora sociálnych pracovníkov bude hľadať nového predsedu/predsedníčku

    22. augusta 2017

Postrehy a komentáre

  • 1

    Ako to bolo s príbehom jedného človeka a “ponechaním v systéme”

    11. septembra 2017
  • 2

    Tip na výlet: Hodruša Hámre – Banská Štiavnica

    1. augusta 2018
  • 3

    O dobrovoľníctve…

    9. septembra 2013
  • Email

Designed and Developed by PenciDesign


Back To Top
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.Ok