V týchto dňoch ohlasuje začiatok svojho pôsobenia Bratislavské dobrovoľnícke centrum. Pri tejto príležitosti som rád prijal pozvanie na tlačovú konferenciu zastupujúc Mládež ulice. Organizáciu, ktorá je vďačná za to, že medzi ľudmi sa nájde veľa tých, ktorí venujú svoju energiu a voľný čas práve dobrovoľníctvu. Toto stretnutie ma zároveň inšpirovalo k úvahám na túto tému. Trochu som oprášil zakorenené zmýšľanie a skúsil sa pozrieť na to, čo pre mňa táto rola znamenala a znamená.
V živote je množstvo menších i väčších rozhodnutí, ktoré spätne považujeme za míľniky nášho života. Jedným z tých mojich bolo aj to, že som sa ako študent strednej školy, už presne ani neviem za akých okolností, stal dobrovoľníkom. Nieže by som sa ním chcel byť. V skutočnosti, až po pár mesiacoch svojej “práce” som začal tento pojem vnímať, stále však nebol pre mňa zvlásť dôležitý. To čo bolo podstatnejšie, je obsah, ktorý sa za ním skrýval.
Otvoril sa pre do mnou nový svet. Ako mladí, ešte ani nie 18-ročný chalan som mohol tvoriť. Škola v tomto smere zaostávala. Hralo sa síce o známky, ale realita života bola atraktívnejšia. V Mládeži ulice sme boli všetci v prvých rokoch dobrovoľníci, takže bolo treba riešiť všetky aspekty činnosti organizácie – od plánovania aktivít pre decká, cez písanie projektov, ich realizáciu i vyúčtovanie až po vynášanie smetí . To vo mne upevnilo predstavu, že nie je dôležité, či si plateným zamestnancom alebo dobrovoľníkom – pokiaľ máš motiváciu, čas a pracuješ na zlepšovaní svojich vedomostí a získavaš skúsenosti – robiť môžeš takmer čokoľvek v živote neziskovej organizácie.
Práve vďaka tejto slobode k sebarealizácii som veľa získal a hádam aj ľudsky – aspoň o kúsok – dozrel. Toto poznanie obrovských “ziskov” ma upevnilo v niekoľkých presvedčení, a to najmä:
- k príležitosti/záväzku dobrovoľníctva je potrebné pristupovať rovnako zodpovedne, ako k akémukoľvek danému slovu. Nie je rozhodujúce, či niečo robím za finančnú odmenu alebo bezplatne – dôležitejšie je, že som sa preto rozhodol, poznám svoje motivácie i osoh, ktorý mi to prináša.
- nároky na dobrovoľníkov v oblastiach, v ktorých majú pôsobiť majú byť štandardne vysoké, ako keby tú istú aktivitu vykonával platený zamestnanec. Na mňa ich mali, a som za to vďačný. Ak sa niekto bojí mať na dobrovoľníkov požiadavky s myšlienkou veď to predsa robí zadarmo, tak prečo by som mal na neho čokoľvek náročnejšie chcieť (častá je napríklad potreba pravidelnosti), tak pravdepodobne dostatočne nepozná silné stránky a potenciál dobrovoľníctva (tento myšlienkový pochod platí i opačným smerom od dobrovoľníka/čky smerom k organizácii – ak si myslíte, že ako dobrovoľník ste bez záväzkov či povinností dodržať vzájomné dohody, tak ste asi vybočili na svojej ceste nesprávnym smerom).
- dobrovoľníctvo by sa nemalo stať “módnym trendom”. Nejde o to, aby sme mali tento typ činnosti uvedený všetci v životopise. Niektorí z nás sa plne realizujeme vo svojej práci a sme užitoční svetu, iní venujeme množstvo času svojim deťom, starým rodičom, komunite. Dôležité je dávať životu zmysel.
Tak, držme palce BDC a ak by ste mali niekto záujem spoznávať svoje hranice, postaviť sa pred nové výzvy či zapojiť sa do niečoho zmysluplného, skúste napríklad ponuku Mládeže ulice. Možno vás osloví…
