Tag:

Dotácie a granty

Pôsobíte v neziskovke? Ušetrite čas využívaním elektronických služieb štátu…

Portál verejných služieb www.slovensko.sk je funkčný už nejaký ten mesiac. Neustále sa posúvajúce lehoty pre povinnú elektronickú komunikáciu so štátom (najmä s finančnou správou) niektorých štatutárov neziskových organizácií možno tešia. Napriek nedostatkom, ktoré sprevádzajú spustenie a fungovanie portálu, jeho dobrovoľným používaním môžete ušetriť množstvo času a peňazí.

Pýtate sa ako? Kto máte v organizácii na starosti zabezpečovanie príloh k dotáciám, isto poznáte obálkovú tortúru so žiadosťami na množstvo subjektov a inštitúcií. Tej môže byť (čiastočne) koniec. Ostatný rok si tým prechádzam a rád by som Vám ponúkol svoju skúsenosť a dal pár rád a tipov, ako na to.

Bez elektronického občianskeho (eID) to nepôjde

Prvým podmienkou pre začatie využívania služieb štátu je vlastníctvo občianskeho preukazu so zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ ho ešte nevlastníte, postup pre jeho získanie nájdete na jednej z podstránok portálu www.slovensko.sk. Dôležité je, aby tento typ OP mal štatutárny zástupca organizácie, prípadne každý zamestnanec, ktorý má mať oprávnenie so systémom pracovať. V prípade, že majiteľom eID už ste, potrebujete sa prihlásiť do svojej elektronickej schránky a schránku si aktivovať. Na stránke nájdete podrobné návody ako na to, takže túto pasáž preskočím a prejdem rovno k podstatnej otázke:

Ako vytvoriť prístup pre neziskovú organizáciu?

Nakoľko občianske združenia nemajú povinnosť elektronickej komunikácie so štátom, nie sú zapísané do evidencie, ktorá je podkladom pre automatické vytváranie schránok a prístupov – napríklad pre spoločnosti s ručením obmedzeným. Preto prvým krokom je odoslanie Žiadosti o zriadenie elektronickej schránky podnikateľského subjektu, ktorý sa nezapisuje do zákonom ustanovenej evidencie. Formulár nájdete na stránkach portálu, teda TU. Vyplnený a podpísaný ho treba spolu s prílohami zaslať fyzicky na adresu Úradu vlády. Nad tým, že sa všade píše o podnikateľských subjektoch sa asi netreba veľmi zamýšľať, špecifický formulár pre NGO som nenašiel a nám s organizáciou Mládež ulice tento prešiel.

Ak všetko prebehne ako má a administrátori spracujú Vašu žiadosti, po prihlásení do svojej schránky (ako fyzická osoba) sa Vám objaví ponuka subjektov, pod ktorým sa chcete prihlásiť. Teda nepôjdete automaticky do svojej “občianskej” schránky, ale vyberiete z ponuky Vašu organizáciu a vstúpite do “jej” schránky a všetky žiadosti budete podávať ako právnická osoba.

Schránku bude potrebné aktivovať, ale ide o rovnaký postup, ako keď ste si ju aktivovali ako fyzická osoba. Touto chvíľou sa stávate plnohodnotným hráčom v našom e-govermente. Poďme sa teda pozrieť, ako ušetriť sľúbený čas so získavaním príloh k dotáciám.

Princíp 1x a dosť

Počas toho, ako som sa učil so systémom pracovať som absolvoval niekoľko rozhovorov s pracovníkmi úradov, ktorí mi mierne zúfalo tvrdili, že celkom nevedia, čo so žiadosťami robiť. Ale to bolo v začiatkoch a teraz väčšina vecí funguje oveľa lepšie. Vymenil som si aj viacero mailov s človekom z odboru riadenia IT projektov na Úrade vlády, ktorý mi zodpovedal moje otázky a takto som začal chápať súvislostiam. Pochopil som tiež, že kľúčový princíp 1x a dosť nie je ešte dokončený a až bude, v podstate by subjekty štátnej správy či samosprávy vôbec nemali o ne žiadať. Vyberám z mailovej konverzácie:

Len pre upresnenie, Centrálna Správa Referenčných Údajov je trochu špecifická záležitosť – prostredníctvom jedného dopytu by sa mali dať získať údaje so všetkých zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne. Skúsil som to, no vyjadrenie mi prišlo bez zaručeného elektronického podpisu. Snažil som sa ho získať, aby som mohol spraviť jeho zaručenú konverziu (o tejto “chuťovke” viac ďalej), no nebolo to možné. No, preč od týchto detailov. Dôležité je, že tieto dáta sa dajú získať aj inak ako cez CSRÚ.

Poďme už konečne na to!

Väčšina dotačných schém vyžaduje tie isté prílohy, nakoľko postupujú podľa rovnakého zákona. Najrýchlejší spôsob, ako službu vyhľadať je podľa mňa nasledujúci:Teda, prihlásite sa do konta, vyberiete “Všeobecná agenda” a pomocou full textového vyhľadávania začnete písať názov inštitúcie, ktorá vám má potvrdenie vydať. Je to oveľa efektívnejšie, ako by ste mali vyhľadávať cez službu. Tú Vám obvykle nenájde a to pravdepodobne z dôvodu, že u väčšiny orgánov budete podávať žiadosť cez tzv. “všeobecné podanie”, nie nejaké špecifické, ktoré by vedel systém full textovo vyhľadať. Prejdem teraz postupne jednotlivé inštitúcie a moju skúsenosť s tým, ako dopyty cez www.slovensko.sk riešia.

Potvrdenie Sociálnej poisťovne

Má to zvládnuté veľmi dobre. Obvykle v krátkom čase po odoslaní žiadosti Vám príde späť do elektronickej schránky potvrdenie o stave pohľadávok.

Výpis z registra trestov

Tiež zvládnuté veľmi dobré. Výpis z registra trestov Vám príde do schránky, poplatok je znížený o 50% oproti papierovej žiadosti, takže uhradíte len 2 eurá. Príkaz na úhradu Vám príde taktiež do schránky takmer obratom, takže po odoslaní žiadosti stačí naň počkať a zaplatiť ho cez internet banking.

To, čo zatiaľ nie je spustené, je výpis z registra trestov právnickej osoby. Kvôli tomuto je potrebné (zatiaľ) ísť fyzicky na príslušný úrad.

Potvrdenie z registra občianskych združení (MV SR)

Potvrdenie príde do e-schránky, opäť ušetríte (namiesto 5 € zaplatíte 2,5 €). Odporúčam však dôslednejšie si ustrážiť, či Vám v priebehu pár hodín (max. dní) príde platobný príkaz. Ja som mal skúsenosť s urgovaním, aby som potvrdenie vôbec získal v zákonnej lehote.

Inšpektorát práce

Potvrdenie o neporušení povinnosti legálneho zamestnávania (a ďalších) prišlo poštou. Zatiaľ vždy to bolo už na tretí či štvrtý deň po zaslaní žiadosti cez portál, čo príjemne prekvapilo.

Niektoré potvrdenia chodia poštou, nakoľko nie všetci pracovníci úradov majú prístup do systému a tak vám ho nevedia zaslať späť do e-schránky (tak som tomu pochopil z rozhovorov). Ide o legislatívne korektné riešenie, keďže v zákone sa píše:

Ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.

Konkurznú súd

Potvrdenie z konkurzného súdu o tom, že žiadateľ nie je v konkurze, nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku Vám taktiež nepríde do e-schránky, z vyššie uvedeného dôvodu. Pri tejto inštitúcii sa mi stalo, že požadovali pridanie žiadosti ako prílohy, u všetkých ostatných subjektov stačilo vložiť text do tela formulára.

Daňový úrad

Potvrdenie z príslušného daňového úradu je možné taktiež získať elektronicky. Procedúra je tu o čosi komplikovanejšia, keďže potrebujete mať autorizáciu k subjektu (teda Vašej organizácii) na stránke www.financnasprava.sk. Systém nepreberá automaticky údaje zo www.slovensko.sk a potrebujete si prejsť registračným procesom. O tom by mohol byť samostatný článok a rozoberať to tu by bolo na dlhšie.

Ak aj posielate žiadosti fyzicky poštou, odporúčam Vám používať v texte pri dotáciách zo štátneho rozpočtu nasledujúcu formuláciu:

Nakoľko ide o dotáciu z výdavkov štátneho rozpočtu, rád by som Vás požiadal o uplatnenie ustanovenie zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §8a, bod 6, a teda vydanie potvrdenia bezodplatne.

Opäť čosi ušetríte.

Zdravotné poisťovne (Dôvera, VŠZP, Union)

Na stránke www.slovensko.sk sú síce formuláre, ktoré by mohli súvisieť s touto agendou, no ide o už raz spomínané referenčné/konsolidované údaje a je to s nimi zložitejšie. Pri Dôvere sa mi tak osvedčuje online konto – teda žiadosť podám priamo cez ich web a príde mi na mail – elektronicky podpísaný (dokonca netreba ani zaručenú konverziu – TOP riešenie), Union postačuje vyplniť univerzálnu žiadosť, podpísať ju a oskenovanú poslať na ich mail. Späť Vám príde poštou alebo si ju môžete prevziať na pobočke. Pre VŠZP si chodím osobne v režime “na počkanie” (mám ju cestou do práce, inak by som hľadal iné riešenie).

Centrálny register exekúcií

Najnovšia novinka, s ktorou som sa stretol – potvrdenie o tom, že voči organizácií nie je vedené exekučné konanie. Potvrdenie vydáva Slovenská komora exekútorov a v čase publikovania tohto článku ich nenájdete ako subjekt na www.slovensko.sk. Prišlo mi to trochu zvláštne, keďže komory zriadené zákonom tam nájdete. Preto som poslal otázku na prevádzkovateľa, či by tam mali/nemali byť. Až príde odpoveď, isto tu nájdete aktualizáciu. Zo Slovenskej komory exekútorov mi prišlo len všeobecné vyjadrenie, že si ho môžem prísť vybaviť na počkanie osobne na Dobšinského 16 v Bratislave. Poplatok je 2,5 €. Pevne verím, že táto služba bude čoskoro taktiež online, bude sa dať uplatniť 50% zľava na elektronické podanie a nebude treba nikam chodiť osobne.

Zaručená konverzia – o čo ide?

Týmto pojmom som Vás zaťažil už niekoľko krát a tak len pre vysvetlenie: pokiaľ podáte žiadosť cez slovensko.sk a potvrdenie Vám príde do e-schránky, realizovať musíte tento akt. V reči zákona ide o nasledujúce:

Konverzia a zaručená konverzia

(1) Konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe, b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, ktorý má iný formát elektronického dokumentu alebo inú verziu rovnakého formátu elektronického dokumentu ako pôvodný elektronický dokument.

(2) Zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

V ľudskej reči to znamená, že uložíte prijatý súbor na USB kľúč, zájdete na poštu (integrované obslužné miesto) alebo do klientskeho centra a požiadate o zaručenú konverziu súboru. Moje prvé zážitky spojené s touto požiadavkou na pošte boli spojené s podozrievavým pohľadom, obvykle zavolaním vedúcej a všeobecnou mobilizáciou (v dobrom myslené). Na tretí alebo štvrtý krát som už vedel na každej ďalšej pošte odovzdať svoje know-how ako na to a tak sa to len zlepšovalo.

Len na okraj: Kým som pochopil tento princíp, podarilo sa mi prísť o jednu dotáciu. Domnieval som sa totiž, že keď mi niečo príde do schránky, jednoducho to vytlačím aj so stranou, kde je uvedený podpisovaný certifikát subjektu, ktorý potvrdenie vydal. Na samospráve (napr. Úrade Bratislavského samosprávneho kraja) si toto číslo nahodia do systému a zobrazí sa im platnosť dokumentu (ako to má Dôvera). Čudoval som sa síce, prečo to negeneruje nejaký QR kód, ktorý by si na úrade len načítali a nemusia nahadzovať zložité dáta ručne, ale domnieval som sa, že to je len otázka času. Ako hlboko som sa mýlil…

Zaručená konverzia Vás bude stáť síce 1,22 €|, no vždy je lepšie mať v e-schránke potvrdenie s možnosťou vyhotovenia v listinnej podobe v neobmedzenom množstve, ako platiť 1,5 € za overovanie toho istého dokladu doručeného poštou na matrike. Až raz bude všetko fungovať dokonale, žiadosti o dotácie by sa mali tiež zasielať elektronicky, takže samotná konverzia by mohla zmiznúť. Skúšal som to pri dotáciách BSK v roku 2017 (cez portál https://portal.egov.region-bsk.sk/), prišlo však vyjadrenie, že služba je nedostupná (chyba mala byť na strane Ústredného portálu verejnej správy)

Záverečný verdikt

Zhrnuté a podčiarknuté – využívaním portálu www.slovensko.sk:

ušetríte čas spojený s čakaním v rade na pošte
ušetríte na samotnom poštovnom
znížia sa Vám správne poplatky za spoplatnené úkony o 50 %
elektronické verzie potvrdení môžete dať konvertovať neobmedzený počet krát

Už niet na čo čakať. Termín 1. júl 2018 sa blíži…

P.S: v prípade, že by ste potrebovali pomôcť so zavádzaním týchto procesov, pokojne ma kontaktujte.

7. apríla 2018 0 comment

slovensko.social

Aby národné projekty mali svoju kvalitu

Médiami v súčasnosti rezonuje prípad „šetrenia“, ktoré vykonal terénny sociálny pracovník u novinárky Denníka N Moniky Tódovej. Ministerstvo ho prezentuje ako vec individuálneho zlyhania pracovníka, ktorý nedodržal postup uvedený v ich pracovnom manuáli. Časť politikov v tom vidí účelové konanie, nástroj zastrašenia. Pevné verím, že išlo skutočne o náhodu a nie žiaden zámer. Pokiaľ ide o zlyhania, odporúčam prečítať si článok „Prosím, odsúďte ma“ zverejnený na stránke Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

To, na čo by som rád upriamil Vašu pozornosť je pojem a systém národných projektov, ktorý sa v tejto súvislosti objavil. Národné projekty majú svoje špecifické vlastnosti a v Operačnom programe Ľudské zdroje (OP ĽZ) majú svoje miesto popri dopytovo orientovaných projektoch a projektoch technickej pomoci. Dopytovo orientované projekty sú také, kde poskytovateľ (napr. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny) vyhlási výzvu a rôzne subjekty – tak neziskové organizácie ako i mestá a obce sa môžu uchádzať v súťaži so svojím projektom o získanie finančných prostriedkov.

Pre národné projekty je charakteristické, že:

• majú spravidla dosah na celé územie SR (v súčasnosti už spravidla býva oprávneným krajom aj BSK),
• výrazne ovplyvňujú systém,
• vypracúva ich poskytovateľ spolu so žiadateľom, teda neprebieha žiadna súťaž.

Prijímateľmi národných projektov z OP ĽZ boli viacnásobne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Implementačná agentúra MPSVaR, v jednom prípade Ministerstvo zdravotníctva SR (zoznam schválených projektov je možné nájsť na stránkach MPSVaR). Hlavným argumentom, prečo národné projekty nemajú charakter otvorených výziev je skutočnosť, že žiaden neverejný subjekt by nedokázal kapacitne pokryť činnosti, ktoré sa od projektu očakávajú.

Ak by sme hľadali vzdialenú paralelu z iných sektorov, je to podobné, ako keby štát dal výzvu na dokončenie diaľnice Bratislava – Košice ako strategického zámeru a oprávneným prijímateľom by bola len podriadená organizácia Ministerstva dopravy SR. Pripúšťam, že toto prirovnanie nie je úplne presné, nakoľko sociálna oblasť je značne regulovanou sférou a nie obvyklým trhovo-konkurenčným prostredím.

O niečo bližšie k našej situácii je Operačný program informatizácia spoločnosti, kde v zozname schválených žiadosti sú opäť len mestá, obce, prípadne orgány verejnej moci. Iniciatíva slovensko.digital sa preto zasadzuje za to, aby tieto „národné projekty“ prechádzali verejným pripomienkovaním ešte pred tým, ako budú schválené.

Asi už tušíte, kam tým smerujem. Ak vezmeme do úvahy, že

1) znenie projektu v Operačnom programe Ľudské zdroje môže JEDINÝ žiadateľ (napr. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny) v priebehu jeho prípravy konzultovať s poskytovateľom (napr. MPSVaR),
2) žiadateľ vie, že je JEDINÝM, kto bude posudzovaný – neexistuje súťaž,
3) jeho projekt výrazne zasiahne do fungovania systému, má dopad na množstvo organizácií, pracovníkov aj verejnosť,

stojí za zváženie vytvoriť systém, v ktorom by národné projekty boli pred ich schvaľovaním zverejnené na pripomienkovanie odbornej verejnosti. V súčasnosti síce existuje záverečné nezávislé odborné hodnotenie, no ako jeden z hodnotiteľov môžem povedať, že posudzovať projekty v kontexte vyššie uvedených východísk je nesmierne náročné. Žiadosť hodnotia dvaja hodnotitelia a pokiaľ sa obaja zhodnú v hodnotení „3x áno“, projekt ide do realizácie. Pokiaľ sa u oboch objaví aspoň jedno nie u rovnakého kritéria, projekt nejde ďalej. Pokiaľ medzi nimi nie je zhoda, nastupuje tretí hodnotiteľ a jeho verdikt určí, či sa projekt bude alebo nebude realizovať. Hodnotenie je obmedzené na zodpovedanie elementárnych otázok o súlade žiadosti s operačným programom, dodržaní finančných limitov a relevantnosti aktivít. Odpovede sa obmedzujú na vyjadrenie „áno/nie“ a tak je vysoká pravdepodobnosť, že projekty budú schválené – i keď ako hodnotiteľ môžete mať výhrady k niektorým obsahovým častiam projektu, tie však neviete zohľadniť.

Domnievam sa, že práve pripomienkovanie zámerov žiadateľa v národných projektoch zo strany odbornej verejnosti by prispelo k tomu, že by boli spustené projekty, na ktoré bude systém pripravený a ľudia v teréne budú vedieť, aké zmeny ich čakajú. Isto by to znamenalo posun k lepším službám štátu v sociálnej oblasti.

24. júla 2017 0 comment

Manažment času a efektivita práce

Prečo donorom už nápad nestačí a témou číslo 1 sa stáva propagácia?

Jednu z ostatných sobôt som mal možnosť porozprávať čosi o tom, ako písať (kvalitné) projekty. Na seminári v Tvrdošíne sa stretla skupina šikovných ľudí, ktorí ma inšpirovali k niektorým novým úvahám o projektovom manažmente “mimovládok”.

Svoj prvý projekt som napísal pred takmer desiatimi rokmi. Spomínam si, že už vtedy sme sa celkom vytrápili s projektovými formulármi. Živo sme diskutovali o obsahu, stále dokola upravovali jednotlivé odseky, do detailu spracovali rozpočet nevediac ešte vôbec nič o takom niečom, ako je účtovná klasifikácia. Bol založený na myšlienke rozvoja sociálnych zručností u detí z málo podnetného prostredia, ktorej sme všetci dobrovoľníci a dobrovoľníčky úplne verili. To bolo radosti, keď nám prišlo rozhodnutie o schválení…

Úspešne sme zvládli tak realizáciu, ako i administratívu. Nemali sme žiadnych platených zamestnancov, ani skúsenosť s vyúčtovaním projektov. Ešte aj dnes som tak vďačný za dôveru, ktorú sme dostali od Nadácie pre deti Slovenska. Práve tento prvý projekt nás naštartoval a v ďalších rokoch sme realizovali množstvo iných aktivít (a realizovali desiatky projektov).

Za tie roky sa toho veľa zmenilo. Offline formuláre (Word) nahradili on-line aplikácie, bez znalostí účtovníctva sa ďaleko nepohnete, pomer medzi časom venovaným cieľovým skupinám a tým stráveným nad požiadavkami donorov sa mení v neprospech týchto skupín. Čo tento stav spôsobuje a aké sú možné dôsledky?

Už len nadšenie a nápad nestačí

Nasledujúce riadky sú len mojimi hypotézami, prosím vnímajte ich tak. Možno som sa v niektorom z bodov “sekol”, no taktiež je tu šanca, že vám pomôžu lepšie pochopiť čo sa deje.

Neziskový sektor sa stáva čoraz profesionalizovanejším

Z veľkého množstva organizácií fungujúcich výhradne na báze dobrovoľníctva sa postupne začali vyčleňovať tie, ktoré si mohli dovoliť zamestnať aspoň jedného človeka na čiastočný, neskôr plný úväzok. Netreba asi veľa “filozofovať” nad tým, čo táto zmena spôsobila. Keď sme boli všetci dobrovoľníci, nedalo sa na nikoho ukázať prstom a povedať “ty budeš vypĺňať tabuľky, písať správy, hľadať ďalšie zdroje”. Všetci sme chceli byť zapojení do priamych aktivít, nie robiť administratívu. A tak sa jej venoval niekto z nás po nociach a “na kolene”, alebo sme sa museli zmieriť s tým, že na rozvoj nezostáva čas. V podobe zamestnancov sa však situácia posunula ďalej. V reči obchodu by sme mohli povedať, že to bola investícia. A to zásadná. Už nebolo len “tu a teraz”, začalo sa premýšľať aj nad budúcnosťou. A teraz to podstatné – pred 10. rokmi sme mali všetci podobnú východiskovú situáciu a k tejto transformácií prichádzalo u viacerých organizácií súčasne. Kto nasadol na vlak, vezie sa. Kto zmeškal alebo ešte si ešte len teraz kupuje lístok, bude to mať o čosi ťažšie.

Konkurenčná situácia medzi (nadačnými) donormi mení stratégie

Vyzerá to tak, že pred vážnymi výzvami stoja aj samotné nadácie. Za posledné roky sa ich počet markantne nezvýšil, no cítiť, že prichádza k istým zmenám. Zatiaľ čo váš projekt prechádza schvaľovacím procesom cez ruky odborníkov, ktorí sa (našťastie) ešte vždy sústredia na dopad aktivít na cieľovú skupinu (obsah projektu), po jeho schválení sa situácia mení. Počas celej doby realizácie budete pravdepodobne vnímať, že dôležitými pre donora sú dve veci – správne vykazovanie účtovných dokladov a propagácia. Malé a nové iniciatívy to môže celkom prekvapiť – veď ste chceli len spraviť niečo pre svoju komunitu a zrazu zistíte, že potrebujete úplne iné zručnosti, aké by ste potrebovali k úspešnej realizácii projektu.

Ako si vysvetľujem to, že sa vás už nik nespýta (neformálne) ako vám to v aktivitách ide, či netreba s niečim pomôcť, poradiť (po obsahovej stránke)? Nie je čas, vzťahy nahrádzajú zmluvy. Nadácie musia zvládnuť marketing podporených aktivít, ktorého vy ste hlavným nositeľom. V poslednom období vznikli viaceré nové darcovské portály, kde niektoré z nich zdôrazňujú nevyhnutnosť prinášať zaujímavé ľudské príbehy (niekedy až na hranici “Modrého z neba” a etiky), niektoré nadácie “bojujú” s poklesom darcov (napr. čistý výnos zbierky Hodina deťom postupne klesal z 464 851 € v 1. ročníku až na súčasných 191 218 € v poslednom 14. ročníku).

Pod svetlom týchto skutočností je jasné, prečo sú nadácie čoraz viac riadené manažérsky a prečo sa vec dejú tak, ako sa dejú. Zmyslom ich existencie je síce robiť svet lepším miestom na život, no prostriedkom je získavanie finančných zdrojov a ich následné prerozdeľovanie. Bez nich nebudú môcť napĺňať svoje poslanie. Preto, ak realizujete svoj prvý projekt a máte pocit, že toho PR je akosi veľa, možno toto vám pomôže pochopiť dôvod, prečo tomu tak je.

Osobne si myslím, že kvantita mediálnych výstupov nič negarantuje. Treba asi skúsiť a uvidí sa, či bude treba hľadať neformálnejšie a ľuďom bližšie formy propagácie, než ako sú dlhé a zmluvne zakotvené znenia o tom, kto vás podporil.

Raz som bol na jednom podujatí, kde pán zaujímavo rozprával o ich aktivitách, keď si v jednom momente vytiahol papier, prečítal dlhú vetu o tom, že “tento projekt podporili…” a pokračoval ďalej. Bolo cítiť, že to treba niekedy povedať, tak to povedal, kedy mu prišlo na um. Že by som si však pomyslel “vau, oni podporili túto skvelú vec” – čo aj bola, tak to nie. Možno ak by dostal šancu kreatívne zakomponovať znenie o podpore (myslím, že na to rečnícky mal) do svojej prezentácie (a upustiť od zmluvnej formulácie), malo by to šancu.

Nové občianske iniciatívy budú vyhľadávať nové/alternatívne formy financovania

A čo teraz s tým? Ste menšia organizácia alebo združenie, možno bez ľudí na administratívu a predsa chcete robiť aktivity, na ktoré je potrebné získať zdroje. Napriek tomu, že už je sformovaná istá skupina organizácií, ktoré majú svoje inštitucionálne zázemie, nič nie je stratené. Zdá sa mi, že napriek očakávaniam nadácií na isté marketingové a účtovnícke kapacity je taktiež stále prítomná silná potreba podporovať široké spektrum iniciatív po celom Slovensku a rôzneho druhu. Takže, mať schválený projekt sa dá. Už ale viete, že treba medzi vami nájsť ľudí, ktorí sú nie len zapálení pre plánované aktivity, ale zvládnu plniť i očakávania donorov v oblasti propagácie a “papierov”.

Pravdepodobne raz nastane moment, kedy bude existovať dostatočné množstvo vyspelých organizácií, ktoré budú schopné naplniť očakávania donorov a zdroje sa tak budú deliť najmä medzi ne. A čo bude potom, netuším. Predpokladám, že sa na scéne objaví opäť niekto, kto povie “my vieme, že to čo robíte robíte pomáha druhým, my to vieme, a to nateraz stačí”.

P.S: podpora z dotačných schém Úradu vlády a iných štátnych subjektov je zase o niečom úplne inom. Ale o tom možno nabudúce…

14. februára 2014 0 comment

Manažment času a efektivita práce

Pozvanie na seminár Ako písať kvalitné projekty

Žiadateľov v rôznych grantových programoch je čoraz viac a nároky na kvalitu projektových zámerov sú tak vyššie. Nápad je dôležitý, no rovnako podstatným sa stáva porozumenie toho ako formulovať východiskovú situáciu, identifikovať ciele či pripraviť rozpočet. Ak vás tieto a ďalšie oblasti z prípravy projektových zámerov zaujímajú, budete 8. februára na Orave (konkrétne v Tvrdošíne), tak ešte stále máte možnosť registrovať sa. Na stretnutie sa teším osobne 🙂

15. januára 2014 0 comment

slovensko.social

Občas to s tou byrokraciou naozaj preháňajú

Pokiaľ pracujete s projektami tak viete, že okrem samotného návrhu treba niekedy zaslať aj niekoľko príloh. Nadácie spravidla nepožadujú nič naviac ako treba. Ba dokonca, v niektorých prípadoch nie je potrebné v papierovej podobe už ani samotný projekt a všetko sa rieši cez online aplikáciu (napríklad darca.sk spravovaný Nadáciou Pontis). S tými samosprávnymi a štátnymi inštitúciami je to o čosi komplikovanejšie, i keď taký Bratislavský samosprávny kraj je pre mňa príkladom, že veci sa dajú zjednodušovať aj na tejto úrovni. Avšak iným prípadom až absurdného množstva dokladov a podkladov je pre mňa aktuálna výzva Rady vlády pre prevenciu kriminality, kde je potrebné dodať (kurzívou moje komentáre):

1. Žiadosť o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu na financovanie projektu v oblasti prevencie kriminality (originál)

2. Popis projektu (originál)

3. Štruktúrovaný rozpočet projektu a komentár k štruktúrovanému rozpočtu projektu (originál).

Doposiaľ je všetko v poriadku.

4. Doklad o preukázaní, že žiadateľ má na financovanie projektu zabezpečených aspoň 20 % finančných prostriedkov z iného zdroja ako zo štátneho rozpočtu vo forme bankového výpisu verifikovaného podpisom štatutárneho zástupcu (originál alebo úradne overená kópia).

Príloha dáva logiku, avšak skúste prísť na matriku a chcieť overiť výpis z účtu, ktorý vám prišiel na mail. Takže vlastne každý takto vytlačený výpis je originálom, len či to budú takto vnímať pri administratívnej kontrole je otázne. Samozrejme, môžete zájsť do banky a vypýtať si výpis od nich – za čo samozrejme zaplatíte.

5. Doklad preukazujúci právnu subjektivitu žiadateľa, nie starší ako tri mesiace

Táto príloha je pre mňa najabsurdnejšia, keďže tento doklad vydáva odbor, ktorý je na Ministerstve vnútra – ministerstve, ktoré výzvu zverejnilo. Rozumiete tomu? Podáte žiadosť na inštitúciu o vydanie potvrdenia, ktoré si tá istá inštitúcia žiada pre svoje potreby. Samozrejme, poplatok za vydanie 5 €.

6. Výpis z registra trestov

7. Potvrdenie správcu dane, že voči žiadateľovi neeviduje daňový nedoplatok vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (originál alebo úradne overená kópia).

8. Potvrdenie colného úradu, že voči žiadateľovi neeviduje nedoplatok na cle (originál alebo úradne overená kópia).

9. Potvrdenie Sociálnej poisťovne a každej zdravotnej poisťovne

10. Potvrdenie konkurzného súdu, že voči žiadateľovi nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. zákonov

11. Potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak ide o žiadateľa oprávneného podnikať (originál alebo úradne overená kópia)

Vynímajúc súkromné zdravotné poisťovne, ktoré sú mimochodom schopné vydať potvrdenie na počkanie na pobočke a bezplatne, inštitúcie uvedené v bode 7 až 11 považujem za “jednu rodinu”, takže nejaký ten eternet by možno padol vhod. Najmä v 21. storočí. A ešte k bodu číslo 11. Raz sme sa pokúsili túto prílohu nepriložiť s odôvodnením, že občianske združenie nemá oprávnenie podnikať a táto príloha sa tak podľa logiky textu nemá naň vzťahovať. Neprešlo.

12. Čestné vyhlásenie žiadateľa s osvedčením pravosti podpisu, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom (originál).

13. Čestné vyhlásenie žiadateľa s osvedčením pravosti podpisu, že nie je v likvidácii alebo exekučnom konaní; (originál).

Body 12 až 13 – ešte že pracne vybavujete potvrdenie z daňového úradu a konkurzného súdu, pre istotu to treba doplniť o tento papier, ešte aj s tým overením.

14. Účtovná závierka za účtovné obdobie 2012

15. Stanovisko príslušného Krajského riaditeľstva PZ k opodstatnenosti a potrebe budovania kamerového systému v danej lokalite s vyznačeným umiestneným kamerového systému na priloženom pláne mesta alebo obce (fotokópia katastrálnej mapy), vrátane fotodokumentácie objektu (originál).

Dúfam, že ak nemáme v projekte kamerový systém, tak už nikomu nenapadne túto prílohu požadovať.

16. Čestné vyhlásenie žiadateľa s osvedčením pravosti podpisu o tom, že mu na rovnaký projekt nebola v minulosti poskytnutá dotácia z Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality. Táto povinnosť sa nevzťahuje na projekty, ktoré sa realizujú vo viacerých na seba nadväzujúcich obdobiach (originál).

17. Čestné vyhlásenie žiadateľa s osvedčením pravosti podpisu o tom, že dotáciu na tento projekt nežiada aj od iného subjektu alebo mu na tento projekt nebola od iného subjektu dotácia poskytnutá (originál).

Keď už bolo treba toľko overovať ten podpis, nestačilo by dať overiť jeden dokument, v ktorom by bolo uvedené, že prikladám nasledujúce čestné prehlásenia…notári budú mať radosť.

18. Kópia dokladu o pridelení IČO

19. výtlačok originálneho spisu obsahujúceho originál žiadosti vlastnoručne podpísanej, popis projektu, štruktúrovaný rozpočet projektu a komentár k štruktúrovaného rozpočtu projektu s priloženými všetkými prílohami v súlade so zákonom a výzvou zviazaný v hrebeňovej väzbe alebo pevnej väzbe.

20. 1 ks elektronického nosiča CD (DVD) s obsahom nasledujúcich listín v elektronickej forme: žiadosť o poskytnutie dotácie, popis projektu, štruktúrovaný rozpočet projektu a komentár k štruktúrovanému rozpočtu projektu vrátane všetkých príloh podľa zákona a výzvy.

Áno, kto to poznáte viete, že všetky tieto prílohy sú uvedené ako povinne v nejakom tom zákone a tak je vlastne všetko v súlade s ním. V tom prípade je to, podľa môjho názoru, pekne blbý zákon. Zbytočne zaťažuje nás, ktorí sa potrebujeme venovať dôležitejším veciam (napr. tým aktivitám, ktoré prispievajú k prevencii kriminality) alebo aj množstvo pracovníkov a pracovníčok úradov, ktorí by mohli tiež robiť zmysluplnejšie veci, ako vystavovať potvrdenia.

Ostatne, v našej legislatíve je jedna podobná paralela, ktorá by sa mohla uplatniť aj v tomto prípade. Podnikatelia, ktorí sa chcú zapojiť do verejného obstarávania musia taktiež prikladať množstvo príloh, vždy keď reagujú na výzvu. Avšak, existuje register – zoznam podnikateľov – do ktorého je možné zaslať tieto podklady len raz, ak je všetko v poriadku úrad vystaví potvrdenie rok platné, ktoré už ako jediné prikladajú podnikateľské subjekty k súťažným podkladom.

Teraz sa už iba dopátrať k spôsobu, ako sa k tejto zmene dopracovať…

Aktualizácia 19.11.2013

Podľa najnovších informácii treba mať overené všetky prílohy, aj tie, kde to nie je explicitne uvedené. Zároveň, ak projekt podávate nezabudnite aj na personálnu maticu, ktorá nie je uvedená v zozname príloh, no spomína sa v kritériách hodnotenia projektov.

31. októbra 2013 0 comment

slovensko.social

České mimovládne organizácie odmietajú peniaze z hazardu

Českým neziskovým prostredím sa šíri iniciatíva, ktorá je reakciou na mediálnu stratégiu a zväčšujúci sa tlak na verejnosť i samosprávy zo strany prevádzkovateľov hazardných hier. Časť z nich totiž reagovala na čoraz častejší zákaz ich prevádzkovania v mestách a obciach vyhlásením, že odvody z herní predstavujú podstatný zdroj financovania neziskových organizácií. A to nahnevalo niektorých zástupcov týchto organizácií do takej miery, že otvorene vyjadrili svoj nesúhlas. Na stránke nevladkybezhazardu.cz je v súčasnosti už cez 70 zapojených organizácií a postupne sa pridávajú ďalšie.

Mohla by takáto iniciatíva vzniknúť aj na Slovensku? Pre rok 2013 by už bola zbytočná, nakoľko na stránkach Ministerstva financií SR sa uvádza, že v rozpočte na rok 2013 sa nepočíta s poskytovaním dotácií, ktoré sú tvorené z odvodov hazardných hier. Ešte v roku 2011 by však bola relevantná, keďže prijímatelia spolu získali viac ako 580 000 €, čo veru nie je zanedbateľná suma. Takmer polovicu z nich tvoria rôzne cirkevné spoločenstvá.

Treba povedať, že hazard sa vracia späť medzi ľudí, nakoľko po zmene zákona už obce nemôžu “z vlastnej iniciatívy” rozhodnutím zastupiteľstva zakázať hazardné hry a tak sa v slovenských mestách a obciach rozbiehajú petičné akcie, aby zastupiteľstvo mohlo konať. Niekde sa to podarí, inde nie. Faktom je, že do štátneho rozpočtu budú príjmy prichádzať a štát s nim naloží po svojom, mimovládne organizácie len “odbremenil” od etickej dilemy rozhodnúť sa, či sa o tieto peniaze budú uchádzať.

A záver, nejaké to “morálne” stanovisko? Neviem. Malo by zmysel financovať zo spotrebných daní na tabak či alkohol liečbu rakoviny pľúc spôsobenú fajčením či protialkoholické liečenia? Asi áno. Hazard je možno čosi iné, i keď v mnohom majú čosi spoločné. Pre mňa je asi prijateľným riešením pristúpiť na akýsi finančný kanibalizmus – môžeme použiť finančné prostriedky zo zdrojov, ktoré by štat aj tak niekde utratil v prípade, že svojím pôsobením vedome znižujeme objem finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii v ďalšom období. Stále to však mám s veľkým otáznikom a čím viac si to po sebe čítam, asi s tým ani celkom nesúhlasím. Tak to prosím berte skôr ako odrazový mostík k úvahám.

Sám som zvedavý, ako to celé skončí. Isto sa do iniciatívy nezapoja všetky mimovládne organizácie a tak sa môže stať, že obrovský balík peňazí sa bude deliť len medzi pár z nich. A či potom príde k nepriateľskému ukazovaniu prstom na “Judášov” alebo to vyrieši česká vláda elegantným spôsobom – zruší dotácie z hazardu pre mimovládne organizácie. Lebo, hazard ten tu zostane…

8. júla 2013 0 comment

slovensko.social

O projektoch – v európskych vodách

Pracovať v treťom sektore znamená byť neustále v kontakte s rôznymi inštitúciami – plánovať, realizovať a vyhodnocovať svoju činnosť podľa vopred stanovených kritérií, projektov. Na jednom z mojich prvých projektových zámerov som pracoval v roku 2005 a po jednom nevydarenom pokuse to vyšlo. Získali sme prostriedky zo známeho grantového programu Hodina deťom. Pre mňa, začínajúceho študenta VŠ to bol vtedy skvelý pocit. Bolo úžasné pustiť sa do práce. Nápady a myšlienky sme menili na realitu, v tíme sme si užívali všetky klady aj zápory, ktoré projekt so sebou priniesol. O tom, aké skvelé veci sa podarili (i nepodarili) možno v inom článku. Tento krát, keďže sa posledný rok motám už aj okolo projektov z tzv. EU fondov, rád by som sa s vami podelil o pár postrehov z tejto sféry.

Na čo projekt, kto je donor

Po pravde, moja jediná priama skúsenosť v práci v korporátnom svete je zatiaľ z pôsobenia v spoločnosti, ktorá nemá žiadnych stálych zamestnancov, pretože ich v súčasnosti ani nepotrebuje. Napriek tomu som bol vždy zástancom myšlienky, že ľudia pracujúci v mimovládnych organizáciach majú veľmi veľa spoločného s ľuďmi z biznis prostredia, začínajúcimi podnikateľmi. Tak napríklad neexistuje istota stabilného príjmu. Pokiaľ viete, že o 6-9 mesiacov máte získané prostriedky na výplatu, je to dobrý výsledok. Taktiež musíte byť v MVO spravidla multifunkční – venovať sa propagácii, finančnému plánovaniu, plánovaniu obsahu, rozvoju vzťahov s partnermi, vyúčtovaniam projektov, samozrejme priamej práci (zabudnúť netreba na vynášanie smeti, umývanie podlahy a ostatné obslužné činnosti). Myslím si tiež, že profesionalita by mala byť jedným zo základných pilierov každej neziskovej organizácie. Ostatne, bez nej nie je možné poskytovať kvalitné služby a ani dosiahnuť trvalú udržateľnosť. Vrátane tej finančnej.

Dovoľme si na chvíľu nazrieť na mimovládne organizácie okom obchodníka, predajcu. Všetci sa zhodneme v tom, že firma ponúka svoje služby alebo tovar klientom. Prídete do obchodu, páči sa Vám nový iPhone, sami seba presvedčíte o tom, že ho potrebujte pre svoj život, lebo…vyberáte platobnú kartu a je to. Aj MVO majú svojich klientov, no tento vzťah funguje odlišne.

Isto ste ihneď rozoznali, že obrázok vľavo reprezentuje postavenie neziskovej organizácie, ten vpravo firmy. Organizácia, ktorá funguje v prevažnej mierne projektovým spôsobom tak musí vedieť reagovať na potreby donorov i členov cieľových skupín. Prepojenie týchto dvoch pohľadov do jednej vety by mohlo znieť: donor je zákazník, ktorý zaplatí za službu, ktorá bude poskytnutá cieľovej skupine. V ~~ideálnom~~ efektívne fungujúcom prípade sú záujmy všetkých troch strán v základných bodoch podobné. K tým najdôležitejším patrí prínos pre cieľovú skupinu.

Tu sa dostávam do prvého sporného bodu, ktorý vo mne vyvoláva obavy v projektoch EU. Smutným je konštatovanie, že dochádza k situáciám, kedy stojíme pred voľbou koho potreby uprednostniť – klienta (člena cieľovej skupiny) alebo donora? U väčšiny “pred EU fondových” donorov s ktorými som mal doposiaľ príležitosť spolupracovať, sme sa pri sporných otázkach a postupoch dostali zväčša k jednému bodu. Dôsledky sme posudzovali vo vzťahu k tomu, aký majú dopad na priamu prácu, na realizáciu aktivít, naplnenie cieľov projektu prirodzeným spôsobom. Nedovolil by som si tvrdiť, že je v systéme európskych projektov niekto, kto zámerne sabotuje snahy dosiahnuť pozitívny výsledok. Skôr vnímam, že dôležitým sa stáva dodržiavanie veľkého množstva pravidiel, usmernení a sledovanie kvantitatívnych výstupoch – počet zapojených osôb, dosiahnutie takého čísla či onakého na úkor tých kvalitatívnych a procesných. Príručky a metodické usmernenia sa snažia zachytiť všetky možné (aj nemožné) situácie, ktoré môžu počas realizácie projektu nastať. Určiť správny postup a potom kontrolovať jeho dodržiavanie. Poviete si: Žijeme v demokracii, právnom štáte založenom na písomných normách, ktoré upravujú správanie sa v rozličných sférach života. Toto je len jedna z nich. Možno. Či sa už však aj v tej spoločnosti nedostávame do akejsi formy tyranskej vlády zákona, legislatokracie. Obdobia, keď znenie zákona je postavené nad jeho zmysel, ducha (asi všetci poznáme vyjadrenie: všetko prebehlo v zmysle zákona a pritom cítime, že niečo nie je v poriadku).

Späť k téme. Všimol som si, že som sám so sebou ako projektový manažér nespokojný. Prišiel som na minimálne dve východiská, ktoré na to majú vplyv:

1. Prestávam tvoriť a zodpovednosť prenášam na systém

V prvých mesiacoch som sa za túto tendenciu veľmi hneval. Predtým som žil v systéme, kde donori predpokladali, že pred problémy sa postavíme, odborne a profesionálne ich vyriešime. Úžasné očakávanie, skvelý priestor na produktívnu spoluprácu. Zrazu prišiel model, v ktorom treba hľadať na všetko odpovede v usmerneniach. Ak som ich nenašiel, pochopil som, že najlepšie bude nerobiť nič. Teda, v skutočnosti niečo áno a to osloviť riadiaci orgán (pod týmto si predstavte napríklad “úsek” na Ministerstve práce) s otázkou, čo robiť. A čakať. Podľa môjho názoru a pozorovania, tento postu spôsobuje častokrát ťažkosti aj tým, ktorí tieto odpovede majú dávať. Nezávidím im, ak majú posudzovať procesy od stola, bez podrobnej znalosti okolností (a žiadna oficiálna žiadosť ich nikdy nedokáže celkom obsiahnuť).

2. Reprodukujem/e systém, ktorému nie celkom dôverujem/e

Toto je “úžasný” fenomén. Žiaľ, v negatívnom zmysle slova. Čoraz častejšie som vnímal momenty, kedy od kolegov a kolegýň požadujem úkony, ktoré odborne celkom neobstoja (napr. dávať k podpisu prezenčné listiny aj vtedy, ak to brzdí prácu s klientom alebo to nie je vhodné – skupinové poradenstvo v teréne). Zdá sa mi, že v tom tiež nie som sám a absurdnosť niektorých postupov vnímajú tak ľudia z terénu ako i tí na úradoch. Úprimne, nerozumiem tomu. Ani u seba samého.

Mohli by sme sa tiež baviť o ich efektivite a o tom, koľko % zdrojov (finančných, časových, personálnych) zhltne administratívne zaťaženie. Uvažovať, ako tieto prostriedky dostať k menším (občianskym) iniciatívam, ktoré nemajú vybudované kapacity schopné vysporiadať sa s týmito papierovými výzvami. Bol by som však veľmi nerád, ak by ste z tohto článku nadobudli presvedčenie, že európske projekty sú cestou do záhuby. Je pravdou, že mnohým organizáciám spôsobujú problémy. Na druhú stranu, vždy je tu nádej, že začneme opäť budovať Európu postavenú na dôvere (niektorí múdri ľudia tvrdia, že to je jedna z mála ciest zo súčasnej krízy). Uvidíme, čo so systémom spravia nové prvky, ako napríklad Integrovaná územná investícia, ktorá je pre mňa zatiaľ veľkou neznámou. Táto proklamujeme okrem iného dôraz na flexibilitu systému. Dúfam tiež, že pozitívnym príkladom efektívnej spolupráce medzi donorom a mimovládnymi organizáciami sa stanú Blokový grant na podporu MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko-slovenskej spolupráce alebo finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórsky finančný mechanizmus. V oboch pôsobia na koordinačnej úrovni nadácie a tak verím, že ukážu ako to môže fungovať k maximálnemu prospechu cieľových skupín.

[note color=”#FFCC00″]Mohlo by Vás zaujímať tiež: Ako písať kvalitné projekty?[/note]

19. marca 2013 0 comment