Ako i v mnohých iných oblastiach, aj vo sfére sociálnej práce je užitočné zbieranie zahraničných skúseností. Obzvlášť to platí pre terénnu sociálnu práce alebo ak chcete – streetwork. Aj preto som rád, že na Slovensko zavítali zástupcovia medzinárodnej siete Dynamo International, ktorá združuje platformy terénnych sociálnych pracovníkov vo viac ako 40 krajinách sveta. Ich “návštevu” iniciovala Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež, ktorá je členskou organizáciu tejto siete. V rámci oficiálneho programu sme mali príležitosť vypočuť si prezentácie na témy “Sociálna politika na úrovni EU: vývoj do budúcnosti – Európa 2020” (prezentovali Mari Fresu a Adelaide Trousselard) a “Predstavenie kampane k využívaniu verejných priestranstiev mladými ľudmi”, kde sa o svoje skúsenosti s nami podelil Helmut Steinkellner zo susedného Rakúska, z organizácie Caritas pôsobiacej v Grazi.
Stretnúť na Slovensku terénneho pracovníka, ktorý by o sebe mohol povedať, že má za sebou viac ako 9-10 rokov praxe je (takmer) nemožné, viacerí sa k tejto méte blížia. Po ´89 mala naša spoločnosť iné témy a oblasti, v ktorých prišlo k prudkému rozvoju. Streetwork prišiel na rad o čosi neskôr, najmä z dôvody potrebnosti práce s ľuďmi bez domova či užívateľmi návykových látok. V zahraničí sa história tohto typu práce začala písať o pár rokov skôr a vďaka tomu máme príležitosť “nasávať” poznatky a know-how od skutočne zaujímavých ľudí, účastných nielen tohto stretnutia (moju “kariéru” naštartoval v roku 2004 Prof. Specht, ktorý má taktiež bohaté skúsenosti, zaujímavé referencie sú aj na chlapíka menom Greame Tiffany). Týmto všetkým chcem povedať len to, že je k úžitku “nehrať sa na svojom piesočku” a aktívne sa zaujímať o to, ako je terénna práca uchopená v iných krajinách sveta. Má to zmysel.
Záverom jedna otázka, ktorá mi prišla na um počas rozprávania hostí z Dynama: Akým smerom sa uberá terénna sociálna práca v Európe a kam smeruje Slovensko? Na Slovensku je totiž tak trochu zvláštna situácia, pokiaľ ide o úroveň metodológie, výskumu, aplikácie a kvality terénnej sociálnej práce. Situáciu ovplyvňuje, čiastočne štátom riadená iniciatíva v podobe Národného projektu Terénna sociálna práca. Pre mňa je to “vetva”, ktorej budúcnosť je nie celkom jasná, nakoľko jej “živiteľom” sú prostriedky z Európskych štrukturálnych fondov. Možno aj predbehla dobu v tom, že nie všetci “terénni pracovníci” pôsobiaci v projekte mali dostatok príležitosti získať spomínané zahraničné skúsenosti, vzdelávať sa, uchopiť koncept terénnej sociálnej práce na kvalitatívne vysokej úrovni. Druhou “vetvou” je skupina organizácií, ktoré idú vlastnou cestou a prechádzajúci si vývojovými štádiami, tak ako kedysi naši kolegovia v zahraničí. A tento vývoj môže byť ešte zaujímavý.
