Bolo v tom treba konečne spraviť poriadok! Aká je vlastne hranica medzi supervíziou, poradenstvom a koučingom? Táto otázka mi už dlhšie “vŕta” v hlave a čoraz viac sa snažím nájsť odpoveď. Aby ste chápali – poradenstvu sa nejaký ten mesiac venujem, intenzívnejšie tomu sociálnemu. Legitimitu tomu všetkému dáva formálne vzdelanie, doplňujúce akreditované kurzy a prax. Supervízia, najmä tá v pomáhajúcich profesiách druhom služby, kde mám skúsenosť skôr zo strany klienta supervízora. A napokon koučing, v ktorom sa teoretický vŕtam posledné 2-3 roky a v súčasnosti začínam získavať praktické skúsenosti.
Síce konferencia Koučing – skúsenosti manažérov a koučov s rozvojom jednotlivcov, tímom a organizácií neriešila túto otázku vôbec, ja som sa na ňu vybral práve za účelom vnímať podnety pre rozhodnutie, ako s týmto pojmom narábať.
Priznám sa, že už pri určení hraníc medzi poradenstvom a supervíziou vychádzam z veľmi voľného vnímania územia jednotlivých prístupov. Z toho, čo som vedel o koučingu som s podobným naladením prichádzal aj na podujatie. A subjektívne môžem prehlásiť, že sa mi moje očakávanie potvrdilo. Všetky tri “služby” (ak ich tak môžem nazvať), kladú veľmi podobné nároky na pracovníkov a pracovníčky, ktorí/é ich poskytujú. Podobné sú aj východiská potrebné pre kvalitný rozhovor či úspešné dosiahnutie výsledkov. I techniky sú nápadne podobné. Samozrejme, isté odtiene možno nájsť, tie však nie sú také markantné. Kvalitný supervízor má veľký potenciál byť kvalitným koučom bez potreby úplnej “rekvalifikácie” a naopak. Toto tvrdenie asi nebude celkom blízke “strešným” organizáciám, ktoré očakávajú získanie certifikátu pre každý typ služby. Verím, že odôvodnenie tohto kroku odvolávaním sa na zabezpečenie kvality myslia úprimne. Zároveň je faktom, že takéto kurzy nie sú práve najlacnejšie a má ich akreditované len malé množstvo vybraných subjektov.
Zaujala ma ešte jedna vec. Tí, ktorí sa orientujete v poradenstve isto viete, že existuje viacero škôl. Spravidla vychádzajú z rôznych východísk (čiastočne psychologických smerov). Preto je obvyklé, že existujú dvaja (v skutočnosti viacerí) poradcovia/supervízori, ktorí by viedli rozhovor s klientom (človekom) úplne odlišným spôsobom. Obaja by chápali, že ich pozadie je odlišné a napriek tomu, že jeden vedie klienta napríklad direktívne a druhý tento spôsob práce (takmer úplne) odmietam, obaja poskytujú tú istú službu. Dozvedel som sa, že v koučingu existuje tiež viacero škol, čo je prirodzené, no zostala vo mne otázka, do akej miery je táto vedomosť rozšírená a uplatnená v praxi koučov, ktorí sa nikdy nestretli s jednotlivými prístupmi (napr. prvkami kognitívnej “terapie”). Predsa len, skutočné kvalitné poradenstvo môže vyzerať úplne inak a predsa je tým skutočným…
Čo pre mňa dnešok znamená? Príležitosť dať si slobodu pustiť sa aj do tejto oblasti s plným nasadením a vierou, že je na čom stavať…
