PK
  • O mne (Peter Kulifaj)
    • Kalendár

PK

  • O mne (Peter Kulifaj)
    • Kalendár
slovensko.social

Nízkoprahové programy – výzvy, ktoré zdolávame

written by Peter Kulifaj 2. decembra 2012

Mal som tú česť zúčastniť sa 15 . novembra na konferencii, ktorú organizovalo Združenie STORM pri príležitosti svojho 10-výročia. Naskytla sa mi príležitosť čo-to povedať o nízkoprahových programoch a prispieť do elektronického zborníka. Rád sa s Vami o tento text podelím:

Nízkoprahové programy, koncept založený na vzťahu a dôvere, otvoril dvere možností práce s deťmi a mládežou. Myšlienka „sprevádzania“ mladých obdobím dospievania nebola síce žiadnou revolúciou, no nízkoprahové programy uchopili a spojili do jedného celku viacero dôležitých prvkov. Či už myslíme na princípy, ktoré znižujú bariéry k využívania služieb klientom alebo na široké spektrum metód práce, ktoré umožnia „efektívne sprevádzanie“ klienta v rôznych životných situáciách.

Ako iné systémy, aj tento koncept stál počas svojej približne 15-násť ročnej histórie na rázcestí niekoľko krát. Boli a sú pred nami výzvy, ktoré je potrebné reflektovať a reagovať na ne. Sú to najmä otvorené etické dilemy, otázky z oblasti priamej práce, neustále úvahy o finančnej udržateľnosti a mnohé ďalšie oblasti. V tomto období sa praktikom a teoretikom podarilo na niektoré z otázok uspokojivo zodpovedať. O iných sa diskutovalo bez významnejšieho výsledku (napr. „večná“ téma ohlasovacej povinnosti), o ďalších prebieha diskusia. Domnievam sa tiež, že pred nami sú aj výzvy, ktoré zostávajú v súčasnej dobe zatiaľ len veľmi málo pomenované. Skôr či neskôr však vyplávajú na povrch a významne zasiahnu do toho, akým smerom sa bude myšlienka a realizácia nízkoprahových programov pre deti a mládež uberať.

Rád by som vám predstavil niektoré z týchto výziev a uviedol pri nich pár svojich úvah.

  1. Nízkoprahové programy nie sú len pre deti a mladých žijúcich v sociálnom vylúčení

Tento obraz sa nízkoprahové programu podarilo postupne vybudovať. V prvých rokoch konceptu bola totiž „silným“ argumentom skutočnosť, že práve nízkoprahové princípy umožňujú pritiahnuť deti a mladých, ktorí vykazujú rizikové správanie. Ostatne, aj jedna z prvých definícii nízkoprahu hovorila o cieľovej skupine tých, „ktorí sa vyhýbajú štandardnej inštitucionálnej pomoci alebo ju aktívne nevyhľadávajú a u ktorých je dôvodný predpoklad nutnosti a účelnosti takejto pomoci.“ (A. Herzog. P. Klíma, Éthum, 2003)

Spektrum organizácií, ktoré sa hlásili k nízkoprahovým princípom sa postupne rozširovalo. Tieto organizácie nepracovali len s klientmi, ktorí by explicitne vykazovali znaky uvedené v definícii vyššie. Vďaka tomu sa tvorila nová identita a čoraz častejšie sa šírili myšlienky a možnosti poskytovania služieb pre sídliskovú i vidiecku mládež, pre mladých so špecifickými záujmami a ďalšie skupiny. Slovník pracovníkov sa prirodzene obohatil o častejšie narábanie s pojmami ako primárna prevencia, rozvoj sociálnych zručností, kariérne poradenstvo a ďalšie.

  1. Nízkoprahovosť neznamená bezbrehosť

Častou otázkou a niekedy aj presvedčením odbornej i laickej verejnosti bolo, že nízkoprahové kluby a terénne programy fungujú bez akýchkoľvek pravidiel. Opäť ako v prípade prvej tézy, prax ukázala niečo iné. Existencia vzdelávania v SR i v zahraničí (najmä prostredníctvom Českej asociácie streetwork) umožnila pracovníkom a pracovníčkam lepšie uchopiť prácu s pravidlami a dostať do povedomia, čo znamená princíp „nízkoprahové naladenie pracovníka“. Áno, tento model pracuje s klientom a hranicami inak, ako iné prístupy práce s mládežou. No považovať ho za koncept bez pravidiel s predstavou, že za dverami klubov vládne anarchia bolo a je spôsobené len neznalosťou fungovania nízkoprahových programov pre deti a mládež.

[note color=”#FFCC00″]Aktívne pôsobíte v nízkoprahovom klube alebo terénnom programe? Potom by Vás mohla zaujať ponuka tréningov a školení k témam ako etika práce s klientom, princípy nízkoprahových programov, zvládanie náročných situácií, pomáhajúci rozhovor atď. Viac info na tejto stránke. [/note]

  1. Nie každý priestor pre mladých, ktorý je ľahko dostupný je nízkoprahovým klubom/programom

Túto tézu považujem za dôležitú a zároveň stále veľmi problematickú. Stav, kedy pomenujeme priestor nízkoprahových klubom, a on ním z hľadiska metodológie nie je (t.z. nie je dodržané uplatnenie základných princípov), je systémovým problémom. Predstavte si situáciu, že máte nápad vytvoriť priestor pre mladých (alebo ste aktívnym mladým človekom, ktorý sa na túto úlohu podujme). Zabezpečíte priestory, prvé vybavenie – pravdepodobne pomôcky na voľný čas. Ako tento priestor nazvete? Možno klubovňa či mládežnícke centrum. Začnete si vytvárať vzťahy s ľuďmi, ktorí robia podobnú činnosť. Postupne sa obzeráte po grantových výzvach, aby ste mohli uskutočniť zaujímavé podujatia. Zistíte, že potrebujete jasnejšiu identitu, zaradiť sa k niečomu, čo už existuje. Pátranie vás privedie k pojmu nízkoprahový klub. Poviete si: „Veď aj k nám môžu chodiť mladí „len-tak“. Budeme aj my nízkoprahovým klubom“. Ak ste sa začali hlbšie zaujímať o tento program, vzdelávať sa, snažíte sa pochopiť význam jednotlivých princípov – výborne. Ak ste však ostali iba pri názve odhliadnuc od toho, že dôležitou súčasťou je napríklad kontaktná práca, poskytovanie sociálnych služieb či realizácia preventívnych programov, bude to málo. A teraz to dôležité. Nemali toho veľa na výber, pretože v systéme chýba pomenovanie širšieho spektra programov pre mladých. Výzvou pre nás tak je pomenovanie odtieňov, viacerých foriem práce a programov, ktoré by definovali odlišnú zodpovednosť vo vzťahu ku klientovi a spoločnosti, než majú nízkoprahové programy spĺňajúce väčšinu odborných štandardov.

  1. Sociálne služby sú dôležitým aspektom konceptu, voľnočasové aktivity podporným nástrojom

Z vlastnej skúsenosti viem, že túto myšlienku je potrebné často si uvedomovať. Tendencia ostať len pri ponuke voľnočasových aktivít je silná. Dôvodov je viacero. Prvým z nich je presvedčenie niektorých pracovníkov a pracovníčok, že nízkoprahový program je len o poskytnutí priestoru pre zmysluplné trávenie voľného času (tento dôvod čiastočne súvisí s predchádzajúcou tézou). Iným dôvodom býva náročnosť poskytovania sociálnych služieb alebo tiež náročnosť využitia voľnočasových aktivít ako nástroja na rozvoj sociálnych či iných zručností. V tomto smere sa vyžaduje skúsenosť ľudí pôsobiacich v programoch, tiež kvalitné teoretické zázemie i samotná schopnosť „kontaktnej práce“. Iste môže, najmä v prvých mesiacoch či rokoch existencie programu ponuka voľnočasových aktivít prevažovať. Postupom času by sa však tento pomer mal vyrovnávať. Perspektívou programu by nemalo byť pôsobenie kvôli voľnočasovým aktivitám ako takým, ale možnosti sprevádzania klienta životom vďaka vybudovanej dôvere a profesionálnemu vzťahu.

  1. Legislatívne vymedzenie a prax nízkoprahových programov pre deti a mládež by mali byť v maximálnom možnom súlade

Služba Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu je definovaná Zákonom o sociálnych službách. Táto definícia len z veľmi malej časti odzrkadľuje skutočnosť nízkoprahových programov tak, ako ich vidia dlhoroční praktici i odborná literatúra. Pre klienta to môže byť menej podstatné, pre samotné organizácie by potencionálne dôsledky mohli znamenať veľa. V tomto smere je obrovskou výzvou a budúcou témou otázka vzťahu nízkoprahových denných centier pre deti a rodinu, ktoré sú oficiálne registrované a tých, ktoré síce pracujú v súlade s nízkoprahovou filozofiou, no registrované nie sú. Už v súčasnej dobe vzniká paradoxná situácia, kedy je v registri zapísaných viac verejných poskytovateľov (teda miest a obcí) ako neverejných poskytovateľov (občianske združenia, neziskové organizácie). I keď organizácii, ktoré pracujú týmto spôsobom je výrazne viac. Napríklad v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde pôsobia prvé nízkoprahové kluby a terénne nízkoprahové programy, ktoré vznikli skôr ako zákon tento pojem vôbec poznal, nie je v súčasnosti registrovaný ani jeden poskytovateľ – či už verejný alebo neverejný.

Dovoľte krátku poznámku bokom: Túto situáciu „prorokovali“ už pred pár rokmi niektorí pracovníci, ktorí sa každoročne zúčastňovali konferencií Českej asociácie streetwork a boli s ňou intenzívnejšie v kontakte. Kopírujeme totiž len situáciu, ktorá nastala v Českej republike. Obdobne by sme v týchto časoch mohli hovoriť o tom, že čoskoro nás čaká uzatváranie kontraktov a organizácie by sa mali pomaly obzerať po evidenčných programoch, ktoré by efektívne zaznamenávali priebeh práce s klientom. Sú tu aj ďalšie témy, o ktorých sa môžeme počuť zo skúsenosti našich kolegov a dokonca predísť niektorým veciam, ktoré viac či menej poškodili programom v ČR.

Táto skutočnosť znamená výzvu nie len pre jednotlivé organizácie, ale tiež Asociáciu NPDM. Treba sa intenzívnejšie venovať tomu, ako bude vyzerať legislatíva v tejto oblasti, s dôrazom na maximálny súlad s praxou. V neposlednom rade by mohlo byť jej úlohou asistovať nízkoprahovým programom v procese registrácie či nadväzovania spolupráce s mestami a obcami, ktoré majú tento typ programu registrovaný. Nakoľko verejní poskytovatelia sú len v malom kontakte so sieťou nízkoprahových programov (ak vôbec), je len veľmi ťažké posúdiť ako vnímajú nízkoprahovú filozofiu a uplatnenie jej princípov. Tento stav je príležitosťou dostať myšlienku nízkoprahovosti ešte viac na verejnosť. Nesie zo sebou však aj riziko, že verejní poskytovatelia uchopia koncept spôsobom, ktorý sa odkloní od pôvodného poslania.

Záverom

Pomenovať by bolo možné viacero ďalších výziev. Viaceré organizácie si napríklad uvedomujú, že by mohli poskytovať služby aj rodičom detí a mladých, ktorí sú klientmi programu. Práca s rodinou nie je aktuálne dostatočne rozpracovaná, diskusia sa práve začína. Jednou z prvých otázok je aj to, či je vôbec zapojenie rodičov vôbec žiadúce a čo by to znamenalo pre klientov? Otázok je viacero a je skvelé, že sa kladú. To je to, čo pre rozvoj oboru isto potrebujeme.

Inou nemenej podstatnou výzvou je oblasť merateľnosti efektivity poskytovaných služieb. Téma, ktorá trápi nielen nízkoprahové programy, ale i iné formy práce, ktorých ciele sú definované skôr kvalitatívne a najmä v dlhodobejšom horizonte. Osobne vidím životy viacerých mladých ľudí, ktorí vyťažili z programu, teda skôr zo vzťahu pre ktorý program vytvára priestor, a posunuli sa výrazne ďalej. V OZ Mládež ulice, kde som 7 rokov pôsobil ako terénny pracovník ich bolo nespočetne veľa. Pravdou je, že sme sa vždy snažili hľadať kritéria, ktoré by nám umožnili posúdiť význam našich služieb. Do istej miery sa nám to podarilo. V tomto smere je však stále na čom pracovať.

Poslednou tézou, ktorú si Vám dovoľujem ponúknuť bez bližšieho popisuje je názor, že nízkoprahové programy by mali byť schopné definovať svoju zodpovednosť v sociálnom systéme vo vzťahu k iným inštitúciám a klientovi. Predstavu toho, čo by to mohlo znamenať ponechávam na Vás (napríklad vo vzťahu ku školám, sociálnej kuratele atď.).

Iste by bolo možné písať o množstve iných výziev. Možno sa vám práve vynárajú ďalšie, špecifické pre vaše prostredie. Nízkoprahové programy pre deti a mládež sú živím systémom, a toto je toho dôkazom. Budem veľmi rád, ak sa budú otvárať stále nové témy, ktoré nám umožnia poskytovať stále lepšie a lepšie služby.

Nízkoprahové programy – výzvy, ktoré zdolávame was last modified: 5 júna, 2018 by Peter Kulifaj
0 comment
0
Facebook Twitter Google + Pinterest
Peter Kulifaj

Väčšinu svojho pracovného času venujem dvom svojím veľkým "láskam". Prvou je sociálna práca - od roku 2004 pôsobím v organizácii Mládež ulice, s ktorou som zažil a stále zažívam vysokú školu v hľadaní spôsobov podpory jednotlivcov, rodín aj komunít v ich raste a rozvoji. Druhou oblasťou je efektivita práce a time managment. Rád pátram po nástrojoch a spôsobe fungovania, ktoré pomáhajú zvládať nároky súčasnej doby tak, aby som bol - ako i ľudia okolo mňa, v pohode. Viac o tejto oblasti na www.mojrozvoj.sk

previous post
Poradca, supervízor, kouč – tri v jednom?
next post
Účel nemá svätiť prostriedky – ani pri “páchaní dobra”

Mohlo by sa Vám tiež páčiť

KN: Mládež na ulici dostala šancu

9. novembra 2013

O projektoch – v európskych vodách

19. marca 2013

O neformálnom vzdelávaní na Fóre inovatívneho učenia

22. júna 2013

Slovenská komora sociálnych pracovníkov bude hľadať nového predsedu/predsedníčku

22. augusta 2017

Komunita – hľadanie bezpečia vo svete bez istôt

31. októbra 2012

Konferencia Terénní a nízkoprahové programy 2018: čo ma...

25. júna 2018

Vyrovnať sa s autizmom

11. júla 2020

Aj v ČR pripravujú legislatívnu úpravu profesie sociálneho...

16. marca 2014

Chcete sa dozvedieť viac o práci s mládežou?

12. novembra 2013

Zahraničné skúsenosti o streetworku

2. júna 2013

Leave a Comment Cancel Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

O mne

O mne

Tento blog je venovaný najmä témam sociálnej práce a politiky, ktoré sú mi blízke. Druhou veľkou láskou je pre mňa oblasť plánovania, efektivity, časového manažmentu. Týmto oblastiam sa viac venujem na www.nestiham.sk

Pozvánky

Obľúbené články

  • 1

    Extrémizmus – kedy vstúpi na scénu sociálna práca?

    24. februára 2014
  • 2

    Ako písať kvalitné projekty

    9. februára 2013
  • 3

    Názov pre občianske združenie? S iným ako slovenským nemusíte uspieť…

    19. januára 2014
  • 4

    Vyrovnať sa s autizmom

    11. júla 2020
  • 5

    Veľký prehľad diárov

    24. septembra 2017

Oplatí sa prečítať

Posledné články

  • Vyrovnať sa s autizmom

    11. júla 2020
  • Sociálni pracovníci a bezpečnosť

    19. februára 2019
  • Tip na výlet: Hodruša Hámre – Banská Štiavnica

    1. augusta 2018
  • Konferencia Terénní a nízkoprahové programy 2018: čo ma zaujalo

    25. júna 2018
  • Veľký prehľad diárov

    24. septembra 2017

Tagy

autizmus Devínska Nová Ves Doller Dotácie a granty Elektronické služby štátu Etický kódex Franklin Covey GTD konferencie mojrozvoj.sk NGO sektor Passion Planner Plánovanie Podujatia Projektový manažment Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov SP Sociálna práca Streetwork terapie terénna sociálna práca Tipy na lepší time managment Výlety česká asociace streetwork

Články o manažmente času

slovensko.social

  • 1

    Extrémizmus – kedy vstúpi na scénu sociálna práca?

    24. februára 2014
  • 2

    Vyrovnať sa s autizmom

    11. júla 2020
  • 3

    Slovenská komora sociálnych pracovníkov bude hľadať nového predsedu/predsedníčku

    22. augusta 2017

Postrehy a komentáre

  • 1

    Tip na výlet: Hodruša Hámre – Banská Štiavnica

    1. augusta 2018
  • 2

    Ako to bolo s príbehom jedného človeka a “ponechaním v systéme”

    11. septembra 2017
  • 3

    O dobrovoľníctve…

    9. septembra 2013
  • Email

Designed and Developed by PenciDesign


Back To Top
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.Ok