Monthly Archives

jún 2013

O neformálnom vzdelávaní na Fóre inovatívneho učenia

Neformálne vzdelávanie sa stáva obľúbeným slovným spojením. Pracovníci s mládežou využívajú jeho prvky na rozvoj mladých ľudí, zamestnávatelia začínajú oceňovať jeho prínos pre prax, inštitúcie štátnej správy a samosprávy sa s ním zoznamujú a hľadajú priestor pre jeho uplatnenie. Fórum inovatívneho učenia bolo jedno z prvých väčších podujatí, na ktorom sa stretli zástupcovia všetkých sektorov a spoločne diskutovali o perspektívach neformálneho vzdelávania na Slovensku.

Neformálne vzdelávanie je každé vzdelávanie organizované mimo formálneho vzdelávania. Neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou je ďalšie vzdelávanie mládeže, mladých vedúcich, mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou, ktorého cieľom je získanie nových vedomostí, praktických skúsenosti a zručností potrebných pre prácu s mládežou. Účastníkom tak umožňuje doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie.

Zdroj: www.iuventa.sk

Konferencia Fórum inovatívneho učenia sa konala v dňoch 20.-22.6.2013 v Bratislave a jeho organizátorom bola Slovenská národná agentúra Mládež v akcii (IUVENTA) v spolupráci s viacerými partnermi. Podrobnosti o podujatí sa isto dozviete na stránkach Národnej agentúry, preto by som rád spomenul iba niekoľko zaujímavostí z toho, čo zaznelo.

Jedným z prvých rečníkov bol Maarten Leyts z Belgicka, ktorý založil a riadi výskumnú a marketingovú agentúru so zameraním na európsku mládež s názvom Trendwolves. Inak povedané, tento chlapík žije z toho, že sleduje tendencie a trendy mladých ľudí v Európe a získané poznatky predáva iným firmám. Pravidelne vydávajú publikáciu European Youth Trend Report, aktuálnu pre rok 2013 si môžete zakúpiť za 295 €, čo nie je práve najmenej. Zdôraznil známu skutočnosť, že mladí ľudia sú rebelmi a zároveň hybnou silou inovácie. Podľa ich štúdii majú mladí čoraz viac apokalyptické myslenie, považujú súčasnú kultúru za nepriateľskú a ide v nej “o prežitie”. Kto vie, vnímate vo svojom okolí podobné tendencie?

Slovenské podnikateľské prostredie zastupoval okrem iných aj pán Menšík, projektový manažér portálu edujobs.sk v spoločnosti Profesia. Ten svoj príspevok podal sympaticky zľahka, dalo by sa povedať až neformálne. Poukázal na prieskumy realizované Profesiou naznačujúce, že požiadavky zamestnávateľov na absolventov sú čoraz viac orientované na zručnosti, ktoré nie je možné získať vo formálnom vzdelávaní (napr. flexibilita, komunikatívnosť, samostatnosť). Preto ocenil iniciatívy, ktoré neformálne vzdelávanie prinášajú do života mladých ľudí.

Čo to som si odniesol aj s workshopov, ktoré tvorili podstatnú časť druhého dňa konferencie. Z ponuky viacerých tém som si vybral:

Počas nich som sa viac ponoril do diskusie a aktivít, takže na poznámky nezostal veľmi čas. Počas workshopov odznelo viacero podnetných myšlienok, nad niektorými z nich stále uvažujem a možno v budúcnosti a objavia v samostatných článkoch.

Význam neformálneho vzdelávania je potrebné deklarovať aj formálnym spôsobom a tak jedným z takýchto “aktov” bol aj podpis Deklarácie o uznávaní prínosu neformálneho vzdelávania v práci s mládežou ministrom školstva SR Dušanom Čaplovičom a zástupcami podnikateľského i neziskového prostredia.

Tým, že je téma neformálneho vzdelávania na Slovensku ešte stále skôr novinkou ako tradíciou, na podujatí sa neviedli hlboké polemiky o detailoch či rôznych scenároch vývoja. Najbližšie k tomu boli krátke úvahy o tom, ako zabezpečiť “čistotu” neformálneho vzdelávania a predísť jeho formalizácii. Ako zabezpečiť, aby školský systém (formálne vzdelávanie) využívalo jeho prvky, no zároveň zostalo jasné, kedy hovoríme o formálnom a kedy neformálnom vzdelávaní (napríklad si myslím, že pokiaľ bude výsledok činnosti študenta hodnotený známkou, vždy musíme hovoriť o formálnom vzdelávaní, aj keby metódy a techniky využívané počas neho boli akokoľvek “neformálne”, možno by bolo lepším slovom v tomto príklade “zážitkové”). Ostatne na to nepriamo upozornil aj pán Jo Peeters z Holandska keď povedal, že v ich krajine existuje oficiálny systém uznávania neformálneho vzdelávania, ktorý však nie je pre pracovníkov s mládežou veľmi funkčný. Ako dôvod uviedol jednoduchú skutočnosť – pripravovali ho ľudia pôsobiaci v oblasti formálneho vzdelávania.

Neformálne vzdelávanie nie je viac ako formálne a naopak. Obe majú svoj zmysel a význam. Dôležité je využívať ich tak, aby boli k prospechu mladých ľudí a príležitosťou ich sebarealizácie v živote.

Ďakujem za príležitosť zúčastniť sa podujatia Inovatívne fórum učenia.

22. júna 2013 0 comment

slovensko.social

O čom máme vôbec diskutovať?

V ostatnom období sa SME podujalo osloviť široké masy a ukázať, aký je život Rómov v Kecerovciach. Obsah má čosi do seba. Zdá sa, že autori sa snažia zachytiť veci tak ako sú – to pozitívne i negatívne. Isto ste si všimli, diskusia pod článkami je neprístupná. Ako konštatoval aj pán Schwandtner vo svojom článku, je paradoxom zákaz pridávania príspevkov čitateľmi pokiaľ je jedným z cieľov otvoriť celospoločenskú diskusia na túto tému (nieže by sa už neviedla, len nikto nevie kde skončíme).

Čo motivovalo redakciu k tomuto kroku môžem len hádať. Pravdepodobne mali obavy z toho, že sa diskusia vymkne z pod kontroly (čo by sa s vysokou pravdepodobnosťou aj stalo) alebo len “idú” podľa línie interne dohodnutej stratégie práce s rómskou tématikou. Ostatne, aj niektorí autori blogov registrovaní na blog.sme.sk majú osobnú skúsenosť s “razantným” postupom, za všetko aspoň jedna skúsenosť. Osobne nespochybňujem legitímnosť ich rozhodnutia, len sa snažím prísť na to, čo si od tohto prístupu sľubujú.

K celospoločenskej diskusii pravdepodobne nedôjde, isto nie na kvalitatívne odlišnej úrovni. S komentovaním alebo bez, na tom nezáleží. K tomu je potrebné čosi viac, ako len séria reportáží. Dôležitým predpokladom posunu je viera v to, že diskusia o spolunažívaní (nielen) v tejto krajine má zmysel a že naša spoločnosť je už dostatočne zrelá na to, aby sme nachádzali ľudské riešenia. Isto, treba hovoriť o sociálnom systéme, bývaní, vzdelávaní, sporoch…o všetkých tých každodenných okolnostiach, ktoré ovplyvňujú naše životy. Ak sa však chceme odraziť od brehu, potrebujeme si ujasniť kto sme a čo je pre nás dôležité. Možno to vyznie abstraktne ba až absurdne, no myslím si, že táto diskusia sa má byť o hodnotách. Má byť o budúcnosti. O zodpovednosti voči našim deťom – potrebujeme im ukázať, že chyby minulosti sú za nami, poučili sme sa a nedopustíme, aby raz opäť zavládlo nezmyselné a nehumánne nakladanie s ľudským životom. Pre toto všetko a mnoho iných dôvodov je dôležité dávať šancu dialógu. Nemôžeme rezignovať. Pretože ak sa tak stane, skončili sme…

Isto, nebude to pekné. Občas sa dostávame do slepých uličiek, mnoho krát zabudneme na to, čo je elementárna slušnosť. Je náročné nájsť aktéra, ktorý by bol všeobecne rešpektovaným moderátorom tohto procesu. Politici si potrebujú udržať image a tak buď diplomaticky mlčia alebo ponúkajú návrhy len pre to, že odpoveď “neviem, poďme spolu hľadať” nie je dostatočne jasná a je “nehodná lídrov”. Mimovládne organizácie majú potenciál osloviť viaceré zúčastnené strany. Potrebný však bude dôkaz, že sa dokážu pozrieť na veci z nadhľadu a že im záleží na rozvoji celej spoločnosti. Potom tu máme rôzne, viac či menej emocionálne angažované skupiny. Tých zväčša netreba obmedzovať vo vyjadrení svojho názoru. Pretože ak sa tak bude diať, niečo v nich bude vrieť. A z hľadiska možných (nepekných) dôsledkov je jedno, či sú objektívni alebo nie. A potom sú ti tí, ktorých sa diskusia týka bytostne. I keď, aj to možno len preto, že spoločenský diskurz je nastavený na slovné spojenie rómska tematika, rómsky problém atď. Pre nich je tu tiež jedna zásadná otázka na zodpovedanie. Kým sme my a čo je pre nás dôležité?

Isto, média sú jedným z aktérov, ktoré môžu mnohé ovplyvniť. Vo veľkom. Preto oceňujem, ak zodpovedne pristúpia k svojej úlohe. V tomto prípade sa SME rozhodlo o prezentáciu sveta očami jej redaktorov/riek. Spätnú väzbu “z ľudu” nezískajú, možno názory skryté pod anonymnými prezývkami nie sú ani dostatočne reprezentatívne. Je tak teraz na nás ostatných, aby sme tomu trochu pomohli a verejne začali hovoriť o tom, ako to vidíme. Zodpovednosť máme na svojich pleciach…

8. júna 2013 0 comment

slovensko.social

Zahraničné skúsenosti o streetworku

Ako i v mnohých iných oblastiach, aj vo sfére sociálnej práce je užitočné zbieranie zahraničných skúseností. Obzvlášť to platí pre terénnu sociálnu práce alebo ak chcete – streetwork. Aj preto som rád, že na Slovensko zavítali zástupcovia medzinárodnej siete Dynamo International, ktorá združuje platformy terénnych sociálnych pracovníkov vo viac ako 40 krajinách sveta. Ich “návštevu” iniciovala Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež, ktorá je členskou organizáciu tejto siete. V rámci oficiálneho programu sme mali príležitosť vypočuť si prezentácie na témy “Sociálna politika na úrovni EU: vývoj do budúcnosti – Európa 2020” (prezentovali Mari Fresu a Adelaide Trousselard) a “Predstavenie kampane k využívaniu verejných priestranstiev mladými ľudmi”, kde sa o svoje skúsenosti s nami podelil Helmut Steinkellner zo susedného Rakúska, z organizácie Caritas pôsobiacej v Grazi.

Stretnúť na Slovensku terénneho pracovníka, ktorý by o sebe mohol povedať, že má za sebou viac ako 9-10 rokov praxe je (takmer) nemožné, viacerí sa k tejto méte blížia. Po ´89 mala naša spoločnosť iné témy a oblasti, v ktorých prišlo k prudkému rozvoju. Streetwork prišiel na rad o čosi neskôr, najmä z dôvody potrebnosti práce s ľuďmi bez domova či užívateľmi návykových látok. V zahraničí sa história tohto typu práce začala písať o pár rokov skôr a vďaka tomu máme príležitosť “nasávať” poznatky a know-how od skutočne zaujímavých ľudí, účastných nielen tohto stretnutia (moju “kariéru” naštartoval v roku 2004 Prof. Specht, ktorý má taktiež bohaté skúsenosti, zaujímavé referencie sú aj na chlapíka menom Greame Tiffany). Týmto všetkým chcem povedať len to, že je k úžitku “nehrať sa na svojom piesočku” a aktívne sa zaujímať o to, ako je terénna práca uchopená v iných krajinách sveta. Má to zmysel.

Záverom jedna otázka, ktorá mi prišla na um počas rozprávania hostí z Dynama: Akým smerom sa uberá terénna sociálna práca v Európe a kam smeruje Slovensko? Na Slovensku je totiž tak trochu zvláštna situácia, pokiaľ ide o úroveň metodológie, výskumu, aplikácie a kvality terénnej sociálnej práce. Situáciu ovplyvňuje, čiastočne štátom riadená iniciatíva v podobe Národného projektu Terénna sociálna práca. Pre mňa je to “vetva”, ktorej budúcnosť je nie celkom jasná, nakoľko jej “živiteľom” sú prostriedky z Európskych štrukturálnych fondov. Možno aj predbehla dobu v tom, že nie všetci “terénni pracovníci” pôsobiaci v projekte mali dostatok príležitosti získať spomínané zahraničné skúsenosti, vzdelávať sa, uchopiť koncept terénnej sociálnej práce na kvalitatívne vysokej úrovni. Druhou “vetvou” je skupina organizácií, ktoré idú vlastnou cestou a prechádzajúci si vývojovými štádiami, tak ako kedysi naši kolegovia v zahraničí. A tento vývoj môže byť ešte zaujímavý.

2. júna 2013 0 comment