Inovácie sú základom budúcej prosperity, dočítal som sa v aktuálnom vydaní .týždňa . Isto by sme nemali všetky tie high-tech vychytávky, sofistikované medicínske technológie či alternatívne zdroje energie nebyť odvahy ľudí vyplávať do neznámych a neistých vôd. Vezmime ešte do úvahy “čarovanie” s vplyvom na HDP a iné zázračné slová a skratky, niet pochýb o tom, že zanedbanie výskumu a vývoja môže byť nie práve rozumné rozhodnutie.
Už dlhšie nad touto témou premýšľam. Spolu s tímom v Mládeži ulice sme si dávnejšie kládli otázky, čo znamená výskum, vývoj a inovácie v sociálnej oblasti. Predsa len, posun spoločnosti nemôžeme posudzovať len z hľadiska technologickej vyspelosti. Je tu aj rozmer schopnosti žiť vo vzájomnej tolerancii a rešpekte odlišností. Potrebujeme vyvíjať nástroje, ktoré by zmierňovali sociálne konflikty, vytvárali priestor pre rovnosť príležitostí a prekonávali dôsledky vylúčenia (či už v dôsledku choroby, veku, sociálneho statusu – čohokoľvek predstaviteľného). Uvedomili sme si, že aj organizácia, ktorá má neziskové ciele potrebuje mať na zreteli túto oblasť. Pre vieru vo vyššie spomenuté východiská a súčasne aj z dôvodu prevencie stagnácie, odkiaľ je už len kúsok k zániku.
Aké nástroje by to mohli byť?
Pri tejto otázke to všetko len začína. Možno by to mohli byť akési alternatívy vedecko-technických parkov (použijem pracovný názov “spoločensko-rozvojové” parky). V technologickej oblasti predsa chápu, že pre dosiahnutie skvelého výsledku je potrebné zapojenie vysokých škôl, výskumných pracovísk, organizácií (firiem) pôsobiacich priamo “v teréne”, zahraničná spolupráca i legislatívna podpora. Prečo by to malo v oblasti pomáhajúcich a podporných služieb fungovať úplne odlišne? Ďalšou príležitosťou, opäť si pomôžem slovom z inej sféry, je podpora vzniku star-up projektov v tejto oblasti. Množstvo šikovných (nielen) mladých ľudí by malo cítiť podporu v zakladaní iniciatív, ktorých cieľom bude zlepšenie podmienok vzájomného spolužitia (skvelou a konkrétnou platformou by mohli byť napríklad centrá komunitného rozvoja). Netreba zabúdať ani na výskum rôznorodej palety tém. Či už ako podkladu pre priamu prácu (napr. potreby tej-ktorej skupiny klientov) alebo evaluácia aktuálnych prístupov a riešení. Opäť platí, výskumy majú zmysel, len ak sú využiteľné a má z nich úžitok prax. Preto množstvo analýz, ktoré vznikajú len preto, aby boli, nepovažujem za prínos k inovácii. Ak je výsledkom vytvorenie praktických metodík, je to výborný výsledok.
Osobne mi veľmi záleží na tom, aby svoje služby kvalitne poskytovali organizácie, ktoré riešia dôležité spoločenské “výzvy”. Či už ide o prácu s ľuďmi bez domova, nízkoprahové programy pre deti a mládež, podporu ľudí s hendikepom, pôsobenie vo vylúčených komunitách atď. Už sme ako ľudstvo toho dokázali veľa, pristáli sme na mesiaci, vo vreckách nosíme stále modernejšie hračky, dokážeme sa presúvať nadzvukovou rýchlosťou – ešte vždy však nedokážeme žiť v pokoji so susedmi. Preto za veľmi podstatné považujem profesionálny manažment týchto organizácií, vrátané tých mimovládnych (o tomto viac v samostatnom článku niekedy v budúcnosti).
A úplne na záver, i keď je to začiatok pri každej inovácii, je potrebné mať odvahu hľadať, aplikovať nájdené, počítať aj so zlyhaniami a mať preto dostatok odhodlania a sebadisciplíny vytrvať.
