Pred pár týždňami sa vo mne začali ozývať zvláštne výčitky svedomia. Z nejakého dôvodu (aj tuším z akého) sa mi začalo zdať, že miesto kde žijem, Devínsku Novú Ves (sídlisko pre “starousadlíkov” známe pod označením “Bazka”) zanedbávam. Presnejšie povedané, na toto som prišiel až neskôr. To úplne prvé čo sa vo mne ozývalo bol hlas hovoriaci “toto bol tvoj domov, od malička si tu vyrastal a zrazu akoby o všetkom čo sa tu deje rozhodoval niekto iný“. Na vchodoch sa stále objavujú viac či menej anonymné odkazy o tom čo sa bude/nebude diať, voľnosť a sloboda pre aktivity detí sa za tie roky kdesi stratili (o tom budem písať v samostatnom článku). Vo svojej práci sa venujeme rozvoju komunít a z tej vlastne, ani neviem ako, sa zatiaľ stalo “miesto na prespanie”. A viete, keď ste sami, možno len mávnete rukou nad tým, čo sa deje okolo vás (máme predsa kopec iných povinností). Keď však príde na svet niekto ďalší, začnete premýšľať o tom, ako to bude vyzerať na vašom sídlisku, v meste či obci o 5, 10 či 15 rokov. A možno si uvedomíte, tak ako ja, že s aktivitou treba začať hneď, pretože tých pár rokov ubehne ako voda…
Možno z pocitu, že som veľa zameškal som sa bez dlhšieho plánovania (čo je pre mňa neobvyklé) pustil do riešenia prvej veci, ktorá mi udrela do očí. Problému, o ktorom by som si pred pár týždňami asi povedal – len v hlave – “toto celkom nedomysleli” a tým by to skončilo. Ide o zmenu v doprave, ktorá síce pomôže plynulosti v tejto lokalite (veľké +), no zároveň sme prišli o jeden priechod pre chodcov, čo asi celkom neprospeje bezpečnosti. A tak sa začal príbeh, o ktorý by som sa s Vami rád podelil.
Na úvod musím prezradiť, že v dopravnom plánovaní som úplný laik. Povedal som si však, že to v tomto prípade nerozhoduje. Väčšina obyvateľov je na tom podobne a nie je dôvod na to, aby sme mlčali a nepýtali sa kompetentných. Vychádzal som zo skutočnosti, že existujúci priechod bol logickým a prirodzeným vyústením chodníka pre väčšinu domov (viď obrázok – červené šípky znázorňujú východy):
Zároveň daná cesta už nie je dvoj, ale troj prúdová. Preto ak sa niekto rozhodne (najmä deti ráno cestou do školy) prejsť cez cestu, je vyššie riziko, že dôjde ku kolízii. Toto bola moja základná obava a preto som skúsil podniknúť niekoľko krokov.
1. Oslovil som hovorcu VW, ktorý je kontaktnou osobou pre nás obyvateľov. Pravidelne nám totiž do schránok prichádzajú letáky s titulkom Dobrí susedia, kde sa okrem iného dozvedáme o postupe stavebných prác, ktorých je za posledný rok v našej blízkosti dostatok. Tu narazíte aj na ponuku posielať otázky či pripomienky. Dozvedel som sa, že priechod nebude, nebol schválený príslušnými orgánmi.
Žijem v presvedčení, že za každou inštitúciou treba hľadať konkrétne mená a snažiť sa zhovárať i vzájomne pochopiť. Pátral som preto ďalej.
2. Súbežne som kontaktoval Magistrát (na všeobecný mail, keďže som z informácie na web stránke nevedel presne určiť, na koho sa obrátiť) a tiež mestskú časť DNV. Oslovil som ich mailom a zašiel som tam aj osobne. Zistil som si, že cesta síce nie je v ich správe, ale je to predsa moja mestská časť (a isto im záleží na potrebách občanov). Oni sa tiež obrátili na Magistrát, z ktorého mi prišli nezávisle na sebe dve vyjadrenia. Boli síce trochu odlišné, ale to sme si neskôr vyjasnili.
3. Premýšľal som, ako do diskusie zapojiť aj ostatných obyvateľov. Čo si k téme sa tak objavilo na Facebook-u, vyšiel aj krátky článok v Devex-e. Vymenil som si informácie s pánom Tešovičom z iniciatívy Devínska inak. Ťažko povedať, či sa o tejto otázke zhovárali moji susedia doma pri večeri. Poznajúc fázy komunitného rozvoja, bolo mi jasné, že nemôžem preskočiť niekoľko podstatných krokov a očakávať búrlivú diskusiu. Na tom treba ešte popracovať.
4. Prvé kolo zamietavých odpovedí (pre mňa stále trochu všeobecných) ma dostalo viac do obrazu. Poprosil som teda ešte o radu pracovníka Magistrátu: ako má postupovať občan, ak chce danú situáciu zmeniť. Dostal som zopár odporúčaní, no najmä som sa ešte viac dostal do obrazu o tom, ako veci fungujú.
5. O radu som poprosil aj MČ. Zaujímalo by ma, či môže/chce iniciovať zmeny v tomto smere, prípadne vydať podporné stanovisko. Ako neprichádzala odpoveď, uvažoval som nad tým, že svoju otázku vezmem späť. Nakoniec sa ale veci opäť posunuli ďalej (neviem presne na koho podnet) a spoločnosť CEMOS, s.r.o. (projektant stavených úprav na ulici Jána Jonáša) podala na Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v BA žiadosť o opätovné zriadenie priechodu aj na pôvodnom mieste, čo bolo zamietnuté. Kto je vlastne ten kompetentný orgán? Tu sa dopracovať k menu či telefónu dalo len veľmi ťažko, až pečiatka na neskoršom rozhodnutí niečo napovedala. Predstavoval som si, že v takýchto prípadoch existuje niečo ako komisia, ktorá zasadne a rozhodne a na ktorej prítomní majú právo byť (a teda sú aj pozvaní) všetci účastníci konania, vrátane obyvateľov. Tak ďaleko sme sa ešte nedopracovali, takže moja nová vedomosť v tejto oblasti je, že čo povie dopravný inšpektorát je “sväté”.
Tak, týmto moja snaha v tejto veci nateraz končí. Sám seba sa pýtam, či som práve symbolicky mávol rukou. Možno. Tiež som si však v rozhovor s ľuďmi okolo uvedomil, že je ešte množstvo iných vecí, ktoré môžu pomôcť kvalite života obyvateľov na našom sídlisku. Či už ide o aktivity ako malé knižnice, komunitné záhrady, výsadba zelene či získanie nových preliezok na detské ihrisko. Tak skúsme pokračovať tam…