Ako to bolo s príbehom jedného človeka a „ponechaním v systéme“

Premýšľam, ako začať tento článok. V skutočnosti uvažujem, či ho vôbec mám začať písať. Možno je to úplne zbytočné, no predsalen to skúsim. Hlavne pre tých z Vás, ktorí ma poznáte a radi by ste vedeli, ako to bolo so mnou a Čistým dňom…

Vo štvrtok 7. septembra 2017 minister práce, pán Richter, vo svojej obhajobe použil nasledujúce vety:

„Tak a teraz vám skúsim niečo ukázať na príbehu jedného človeka, ktorý sa k tým našim veciam vyjadril. Nie ja, nie ministerskí úradníci, ale sám predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov pán Peter Kulifaj, ktorého sme prizvali do kontrolného tímu ako nezávislého odborníka v písomnom stanovisku a v konkrétnom protokole z kontroly predsedovi komory doplnil toto, opakujem, on doplnil toto: Ak by si pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal. Opakujem nechal. Takže ešte raz, šéf stavovskej organizácie sociálnych pracovníkov, ktorý lepšie a detailnejšie ako ktokoľvek z vás alebo z nás spoznal všetko okolo Čistého dňa 2 mesiace pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, napísal, že podľa jeho názoru zistenia nie sú také, že by ministerstvo malo akreditáciu Čistému dňu zrušiť.“

Hneď na úvod by som rád uviedol, že veta  „Ak by si pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal“ je pravdivá a skutočne som ju napísal. S pánom Richterom si však netykám, nikdy sme sa vlastne ani osobne nerozprávali a teda mail nebol určený jemu. Verím, že nie je uvedená v žiadnom oficiálnom protokole, pretože po pravde – určite som nepoznal a nepoznám situáciu detailnejšie ako ktokoľvek iný. Práve naopak, domnievam sa, že informácie, ktoré sa ku mne dostávali som nedokázal adekvátne vyhodnotiť a hlavne – bol som naivný. V období, keď sa toto všetko udialo som veril, že zlyhania jednotlivcov budú potrestané a organizácia môže prejsť očistným procesom. Dúfal som, že ostatné resocializačné zariadenia zapracujú na tom, aby sa predmetom odborných diskusií stala téma adekvátnych metód a postupov sociálnej práce. Zároveň v správe boli pravdivo popísané skutočnosti, ktoré sme sa zo spisov dozvedeli a mohli by poukazovať na neprimerané postupy práce a preto som mal svedomie v poriadku v tom, že aj tieto informácie dostanú kompetentní na stôl. Zhrnuté a podčiarknuté, zdalo sa mi že zrušením Čistého dňa v danom období sa vec nevyrieši a na zlepšenie celého systému bude vyvíjaní oveľa menší tlak, ako keby boli konkrétni vinníci potrestaní, no zariadenie (s novými ľuďmi) fungovalo ďalej.

Príbeh sa však vyvíjal ďalej a ja som začínal chápať, ako hlboko som sa mýlil v mojom predpokladanom scenári. Po rozhovore s pracovníkom z iného resocializačného zariadenia som pochopil, že riadiaci pracovníci Čistého dňa isto nebudú na spoločných stretnutiach s inými zariadeniami „ticho sedieť a sypať si popol na hlavu“ a že k otvoreniu témy o postupoch práce v týchto zariadeniach nepríde. Zároveň som začal reflektovať mnohé ďalšie informácie, ku ktorým som sa pred tým nedostal. Výsledkom bola tlačová správa, ktorú som dal spolu s kolegami z komory dokopy. Poukazujeme v nej na to, že je potrebné brať do úvahy aj etické aspekty výkonu práce a zároveň, že akékoľvek násilie na deťoch je neprístupné. Prebrali ju mnohé médiá a do pár dní sme boli na koberčeku v ministerskej budove. Požiadavka znela korigovať naše vyhlásenie. To sme odmietli a čo bolo potom, je už na iné rozprávanie.

Celé je to hra, do ktorej sa niektorí z nás – chtiac či nechtiac, dostali. Mrzí ma to, za tie decká. Za pracovníkov UPSVaRov. Za rodičov. Za spoločnosť. Pre mňa to nateraz znamená, že opúšťam veľké javisko – končím ako predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Potrebujem sa z chýb poučiť, aby som sa k tejto mojej vášni – sociálnej práci (ako nástroja na budovanie mostov medzi ľuďmi), opäť raz mohol plnohodnotne vrátiť.

Vďaka všetkým za podporu